Zoznamovanie sa a randenie nemajú žiadne jasne stanovené pravidlá, a to je dôvod, prečo často dochádza k nedorozumeniam. Úspech každej interakcie závisí čisto len od kvality vzájomnej komunikácie zúčastnených strán. Čo sa deje, keď jedna strana komunikuje opatrne a druhá nedokáže správu rozšifrovať?
Redditová príhoda
Na slovenskom subreddite r/slovakia sa objavilo vlákno s príznačným názvom Posr*l som to? Chlapík sa v ňom podelil o príbeh, ktorý sa mu údajne stal. Je to historka, pri ktorej si mnohí povedia „Čo je to za blbca?“ a následne si povzdychnú, že „…veď niečo takéto sa stalo aj mne!“
V skratke, išiel som na nákup do potravín na sídlisku. Medzičasom, ako som nakupoval, prišla búrka a začalo silno pršať.
Pri odchode som pred vchodom stretol jedno dievča, ktoré sa nemohlo dostať domov, resp. nechcela ísť do toho dažďa zmoknúť. Keďže som mal pri sebe dáždnik, tak som sa ponúkol, že ju odprevadím domov.
Ideme teda smerom k jej baráku a ja mokrý ako myš držím nad ňou ten parazól, aby nebola mokrá. Ona mi pri tom hovorí, aké je to odo mňa milé, a ja, že to nestojí za reč, počas toho, ako mi j*b* dážď do očí.
Prídeme teda k jej vchodu. Poďakuje, spýta sa, či nechcem ísť k nej sa osušiť a zohriať. Na čo poviem, že netreba, lebo bývam blízko, a ona povie, že škoda, a rozlúčime sa. Idem domov a ako zasúvam kľúč do zámku, vtedy precitnem a zistím, že som úplný ch*j?
Či je tento príbeh reálny, alebo nie, sa nedá nijako overiť, a je na každom z nás, či mu bude veriť. Rozhodne je však realistický. Takéto veci sa dejú veľmi často. Ak by dotyčný vošiel do bytu, nemuselo by nastať rovno fyzické zblíženie, ale títo dvaja sa mohli aspoň spriateliť a možno by ich čakala spoločná budúcnosť.
Stále je možné, že aj keď príležitosť nebola využitá teraz, tak možno bude využitá v budúcnosti. S danou slečnou má dotyčný nejaký spoločný zážitok a možno sa ešte niekedy stretnú. „Ale no. Ešte ju stretneš a máš spoločnú príhodu na začatie konverzácie – zavtipkuješ, že dnes dáždnik so sebou nemáš, pozveš ju von a uvidíš,“ utešuje ho jeden z komentárov.
Zaznela aj jedna praktická rada, ako zvýšiť pravdepodobnosť stretnutia: „Sleduj predpovede počasia a keď bude zase pršať, choď tam zas.“
Historky na podobnú nôtu
Komentujúci sa podelili aj o svoje vlastné historky, keď sa ocitli v podobnej situácii ako autor vlákna. „Ty si taký dobrý v matike, prišiel by si ma niekedy domov doučiť? Nikto nebude doma :)“ „Ach, to je ďaleko. Nemôžeme v škole?“ … 10 rokov neskôr „… P*Č*,“ znie opis jednej z premárnených príležitostí. „Toto sa mi doslova stalo, prestaň,“ zareagoval ďalší Redditor na túto story.
„Keď som mal asi 16, baba na brigáde: Jej, aj ja idem na ten festival, len nemám kde spať… nemal by si pre mňa miesto v stane? Ja: nie, už som dohodnutý s kamošom,“ ide aj tentoraz o spomalenosť alebo o dôkaz vernosti sľubu, ktorý dal dotyčný kamarátovi?
„Mne raz kamarátka pri jednej hre akože omylom dala cecky na dlane a o pár dní sa ma pýtala, či by som s ňou akože nechodil, aby sme naštvali jednu spolužiačku. A ja, že nie, to by bolo hnusné ju tak klamať. Roky potom som si ešte trieskal hlavu, že celé to ,akože‘ tam bolo iba kvôli jej vlastnej hrdosti,“ pridáva sa ďalší zážitok.
Zapojili sa aj Česi
S podobnými príbehmi do vlákna prispeli aj Česi: „Ja som jednu takto odprevadil domov a spýtala sa ma, či nechcem ísť k nej na čaj. Ja som jej na to povedal, že čaj nepijem. Asi o hodinu mi došlo, aký som hlúpy. Je to 15 rokov a stále na to myslím.“
Ďalší príbeh spoza rieky Moravy: „Písali sme si s kamarátkou. Ona: Nechceš prísť na návštevu? Jasné, že som išiel. Potom na mieste: Mne tak strašne chýba s*x. Ja: Mne ani nie. Doplo mi to asi po roku. Je to už asi 15 rokov a stále si na to občas spomeniem.“
