Šikana je traumatizujúca, nepríjemná vec, ktorá sa môže skončiť aj veľmi tragicky. Takým prípadom je aj incident, ktorý sa odohral na východnom Slovensku v Parchovanoch. Žiak základnej školy po boji s dlhodobou šikanou zo strany spolužiakov ukončil svoj život skokom zo strechy školy.

Niekoľko Slovákov sa s nami podelilo o svoju osobnú skúsenosť so šikanou. Ako prebiehala a aký dopad mala či má na ich život? Našli pomoc? Keďže ide o veľmi citlivé informácie obetí šikany, zverejňujeme ich pod podmienkou anonymity, a preto im boli zmenené krstné mená.

Jakub

Celé to začalo v 5. ročníku na základnej škole. Hlavnou príčinou bolo to, že nám do triedy prišli noví spolužiaci. Bola to skupina 6-7 kamarátov, ktorí chodili predtým spolu do inej triedy. Pamätám si, že to začalo pre mňa nevinným ohováraním, že môj otec je mafián, že nám strážia dom a máme záhradníka, slúžky a podobne.

Môj otec bol vtedy obchodný zástupca a mama učiteľka v škole. Väčšina týchto chlapcov bola z rodín, kde bolo viac súrodencov, bývali v panelákoch a ja som býval vo väčšom novom dome. Celé šikanovanie trvalo až do konca 8. ročníka. Pokračovalo to od jednoduchšej až po sofistikovanejšiu šikanu. Nadávanie do homosexuálov (nie som homosexuál), hádzanie predmetov po mne.

Čakali ma pred školou

Ďalej fyzické násilie. Napríklad, keď som písal počas prestávky na tabulu dátum, tak ku mne prišiel z ničoho nič spolužiak a búchal mi rukou na temeno hlavy a ja som trikrát buchol čelom do tabule.

Pre mňa bolo asi najviac nepríjemne, keď som videl, ako moji spolužiaci mali na zošitoch a laviciach napísane moje meno a vedľa toho, že som homosexuál a podobné veci. V priebehu 6. ročníka sa k tejto partii chlapcov pridalo niekoľko mojich pôvodných spolužiakov a cítil som, že približne 10 ľudí je proti mne. V triede nás bolo asi 23.

Šikana aj na internete