Čo ti ako prvé napadne, keď sa povie život so súrodencom? Hádky o ovládač, dedenie oblečenia alebo „neplač, veď to nebolo zase až tak silno“? Nuž, pre týchto Slovákov sú to pravdepodobne nekonečné dohadovačky o tom, ktorý z nich je adoptovaný, lebo je fyzicky nemožné, aby dvaja natoľko rozdielni jedinci zdieľali tú istú genetickú informáciu.
Pod príspevkom sa s nami podelili o hlášky, ktorými sa to snažili svojim súrodencom vysvetliť a my sme tie najvtipnejšie z nich zozbierali v tomto článku.
Zaujímavé je, že mnohé z týchto hlášok sa opakujú naprieč generáciami. Bez ohľadu na región či rodinné zázemie sa deti strašili podobnými scenármi. Tajné chodby v byte, rodičia, ktorí o niečom „nepovedali pravdu“, bytosti ukryté pod posteľou alebo predstava, že ten mladší je vlastne „omyl“. Fantázia pracovala naplno a hranica medzi realitou a výmyslom bola v detskej hlave veľmi tenká. Starší súrodenci to dobre vedeli a vedeli to aj využiť.
Časom sa však ukáže, že práve tieto momenty sa menia na spomienky, na ktorých sa dá neskôr smiať. To, čo v piatich rokoch vyvolalo paniku a slzy, sa v dospelosti stáva rodinnou historkou, ktorú niekto vytiahne pri sviatočnom stole. Často práve ten, kto bol kedysi obeťou, dnes rozpráva príbeh s nadhľadom a iróniou. A niekedy sa úlohy dokonca otočia. Mladší súrodenci si pamätajú viac, než by starší chceli, a radi im to neskôr „vrátia“.
1.
2.
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU
3.
4.
5.
6.
7.
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU
8.
9.
10.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
