11.
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU
12.
13.
14.
15.
16.
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU
17.
Z odstupom rokov sa tieto „nevinné“ strašenia javia ako zvláštny, no prekvapivo univerzálny rituál detstva. Takmer každá rodina má svoju vlastnú verziu príbehov, ktorými starší súrodenci testovali dôverčivosť tých mladších. Nie vždy išlo o zlomyseľnosť. Častejšie to bola kombinácia nudy, fantázie a túžby mať nad niekým aspoň na chvíľu navrch. V detskom svete, kde je hierarchia daná vekom a výškou, sa práve slová stávali najsilnejšou zbraňou.
Tieto drobné krutosti detstva zároveň veľa hovoria o vzťahoch medzi súrodencami. Sú to vzťahy plné rivality, no zároveň blízkosti, ktorú nič iné celkom nenahradí. Aj keď si dokážu ublížiť slovami, sú to často tí istí ľudia, ktorí sa neskôr postavia jeden za druhého bez váhania. Strašenie, doťahovanie a vymýšľanie príbehov tak paradoxne patrí k procesu, v ktorom sa učíme chápať hranice, empatiu aj humor.
Možno preto sa pri čítaní týchto príbehov toľkí ľudia spoznali. Nie preto, že by boli krutí, ale preto, že v detstve skúšali, kam až siaha ich moc nad svetom mladšieho súrodenca. A hoci dnes už vieme, že nie všetky vtipy boli úplne nevinné, väčšina z nich zostala tam, kde patrí. V spomienkach, ktoré nás dnes skôr rozosmejú, než vystrašia.
