Slováci sa presťahovali z Laponska na Špicbergy: Keď sadneš na snežný skúter, si za 30 minút v totálnej arktickej divočine bez signálu

Extrémne sťahovanie zo severu na ešte severnejší sever. Marcel a Emma opustili Laponsko a presunuli sa na nórske súostrovie Svalbard (Špicbergy), jedno z najsevernejších obývaných miest planéty. Ich presun, pri ktorom museli riešiť nemožnosť kúpiť si nábytok, trval dlhých 10 mesiacov.

Svoj život tu pritom neoznačujú ako zamestnanie, ale ako životný štýl, v ktorom je možné v priebehu 30 minút na snežnom skútri prejsť z civilizácie do totálnej arktickej divočiny bez signálu. Ak ťa zaujíma, ako vyzerá ich život na odľahlých Špicbergoch, kde sa miešajú skvelé služby v meste s divokou prírodou, čítaj ďalej náš rozhovor s mladým párom.

Život v Laponsku je pre mnohých už splneným snom. Čo bol ten kľúčový moment alebo dôvod, prečo ste sa rozhodli opustiť Laponsko a presunúť sa ešte severnejšie, priamo na Špicbergy?

O Svalbarde sme vedeli už dávnejšie, no nikdy sa nám tam nepodarilo dostať kvôli našim psom. Preto sme sa rozhodli, že začiatok tohto životného štýlu začneme vo fínskom Laponsku. Myslíme si, že Laponsko bolo úžasné miesto, kde sme mohli nadobudnúť aspoň začiatočné skúsenosti, čo sa týka zimy, jazdy na saniach, komunikácie s turistami a celkovo života na severe.

Po dvoch sezónach mi Emma povedala, že už by uvítala väčšiu akciu a dlhšie dobrodružstvá. Chcela sa posunúť ďalej na miesto, ktoré prinesie väčšie výzvy. Paradoxom je, že keď sme pozerali videá zo Svalbardu, Emma sa smiala a povedala, že žiť by tam nikdy nechcela. Presne tu sa ukazuje klišé veta – „nikdy nehovor nikdy“.

Vo februári 2025 sa nám ozvala už teraz naša aktuálna kolegyňa, ktorá na Svalbarde pracuje už roky s tým, že má pre nás dve miesta vo firme. Aj napriek tomu, že pred pár rokmi Emma povedala, že si nevie predstaviť žiť na Svalbarde, ona bola tá, ktorá to všetko zorganizovala.

Ako vyzeral samotný proces sťahovania sa na jedno z najodľahlejších miest Európy? Aké boli najväčšie logistické výzvy?

Sťahovanie na Svalbard nám zobralo 10 rokov zo života a dokopy celý proces trval približne 10 mesiacov. Začalo sa to tak, že Emma odišla z Laponska v marci úplne sama, aby „okukala“ terén, a ja som zostal s našimi psami v Laponsku. Plán bol taký, že mi do týždňa dá vedieť, či sa sťahujeme, alebo nie.

Po približne dvoch dňoch mi povedala, aby som začal všetko chystať tak, aby sme na ďalšiu zimu vedeli fungovať už na Svalbarde. Začal som proces sťahovania najprv z Laponska na Slovensko. Medzitým Emma pracovala na Svalbarde. Nevideli sme sa štyri mesiace. Po štyroch mesiacoch som prišiel na Slovensko z Laponska a Emma na Slovensko zo Svalbardu na 20-dňovú „dovolenku“.

Potom sme išli na Svalbard už obaja na dva mesiace s jedným batohom a bez našich psov, ktorí ostali na letných prázdninách v Tatrách s Emminou mamou, kým my sme museli odrobiť letnú sezónu vo firme. Počas tých mesiacov na Svalbarde sme si vybavili dvojmesačnú dovolenku, ktorá trvala od septembra do novembra, aby sme mali čas prichystať všetko, čo nám na Svalbarde treba.

Napríklad nábytok sa tu nedá kúpiť, a tak sme si na diaľku cez videohovory vymýšľali nábytok na mieru. Miery nábytku sme si písali na kúsok papiera ceruzkou. Preprava psov a preprava nábytku bola určite najväčšou výzvou.

Komunikácia s cargo spoločnosťami je hotový horor

Nábytok sme z Tatier najprv museli prepraviť do mesta Tromsø, kde sme všetko, čo sme si brali na Svalbard, naložili do lodného kontajnera. Plavba trvala asi 5 dní, no kvôli zlému počasiu na mori sa cesta predĺžila o ďalšie dva dni. Nábytok sme nakoniec vykladali v prístave v Longyearbyene po desiatich hodinách v práci.

My sme so psami cestovali lietadlom, zatiaľ čo nábytok a zvyšok vecí putovali v lodnom kontajneri, na ktorý sme už čakali priamo na Svalbarde. Celý tento proces bol extrémne stresujúci, pretože komunikácia s cargo spoločnosťami je hotový horor. Len samotné prenajatie prázdneho kontajnera na 5 dní nás stálo 3 000 eur.

K tomu treba pripočítať prepravu vecí do mesta Tromsø, kam sme takmer šesť dní ťahali za autom skoro štvortonový vozík. Bolo do toho zakomponovaných minimálne ďalších 20 ľudí. Bol to taký dlhý, stresujúci a náročný proces, že o tom určite natočíme vlog na našom YouTube kanáli Severské denníky. Momentálne nemám počítač a nemám na čom strihať.

Ako by si/ste zatiaľ porovnal/i život v Laponsku so životom na Svalbarde? Čo vás prekvapilo pozitívne a čo možno negatívne?