V priemere 56 percent slovenských respondentov je náchylných veriť nejakému tvrdeniu, ktoré v sebe zahŕňa konšpiráciu či klamstvo. Vyplýva to z prieskumu, ktorý zabezpečila organizácia Globsec v rámci publikácie Voices of Central and Eastern Europe: Perceptions of democracy & governance in 10 EU countries (Hlasy strednej a východnej Európy: vnímanie demokracie a vlády v 10 krajinách EÚ).
Faktory, ktoré prispievajú k náchylnosti veriť klamstvám
Z prieskumu ďalej vyplýva, že prostredníctvom logistickej regresie identifikovali päť faktorov, ktoré prispievajú k náchylnosti veriť konšpiráciám a klamstvám.
Medzi tieto faktory patrí ochota zmeniť práva a slobody za iné výhody, podpora autokratického lídra, názor, že médiá nie sú slobodné, tiež nespokojnosť so systémom a nespokojnosť so životom. Slovenskí respondenti spĺňajú tri z piatich daných predpokladov a majú najväčšiu tendenciu veriť konšpiračným teóriám v regióne.
Skončili sme na konci prieskumu
Zatiaľ čo na Slovensku má tendenciu veriť nejakému tvrdeniu, ktoré zahŕňa konšpiráciu, približne 56 percent respondentov, v prípade Litvy je to 17 percent a v prípade Rakúska 20 percent. Za Slovenskom sa umiestnilo Bulharsko, kde má tendenciu veriť konšpiračným teóriám či klamstvám 48 percent respondentov, v Rumunsku 39 percent opýtaných, v Maďarsku 35 percent, v Poľsku 34 percent, v Estónsku 28 percent a v Lotyšsku 25 percent opýtaných.
Čím starší, tým ľahšie uverí klamstvám
Prieskum ďalej naznačuje, že analytičky zaznamenali pozitívnu koreláciu medzi náchylnosťou veriť konšpiráciám a vekom respondentov. Zatiaľ čo viera v konšpiračné teórie na Slovensku je vysoká všade, medzi vekovými kategóriami ale aj jednotlivými konšpiráciami je rozdiel. Približne 61 percent opýtaných starších ako 65 rokov súhlasili s konšpiratívnymi alebo klamlivými tvrdeniami, ktoré im boli poskytnuté.
Obľúbenosť stúpla medzi Slovákmi s nízkym vzdelaním
Na rozdiel od veku, v súvislosti s mierou vzdelania, analytičky zaznamenali negatívnu koreláciu. V priemere 61 percent opýtaných Slovákov so základným vzdelaním súhlasilo s pravdivosťou konšpirácií, pričom „iba“ 53 percent s univerzitným vzdelaním.
Z prieskumu tiež vyplýva, že miera viery v konšpirácie medzi respondentmi s nízkym vzdelaním sa významne zvýšila oproti roku 2018. V roku 2018 48 percent respondentov so základným vzdelaním verilo, že o svetových udalostiach rozhodujú tajné skupiny a spolky s cieľom vytvoriť totalitnú svetovládu, pričom v roku 2020 je to 61 percent opýtaných.
Výsledky analýzy sú založené na prieskumoch verejnej mienky, ktoré sa uskutočnili v marci tohto roka na vzorke od 1000 do 1047 respondentov v desiatich členských štátoch Európskej únie: Rakúsko, Bulharsko, Česko, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko.
Zdroj: SITA / úprava redakcie
