Úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia z dôvodu nezdravého stravovania je na Slovensku o 140 percent vyššia, ako je priemer krajín Európskej únie. Štvrtinu všetkých úmrtí na Slovensku v roku 2019 mali na svedomí diétne riziká ako nízky príjem ovocia, zeleniny, vlákniny a vysoká spotreba soli a cukru. Upozornil na to analytik Martin Smatana v rámci štúdie Nevyužitý potenciál stravy, fajčenia a konzumácie alkoholu na Slovensku.
„V porovnaní 47 európskych krajín, čo sa úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia týka, z dôvodu zlého stravovania alebo inak povedané z dôvodu diétnych rizík je Slovensko na siedmom najhoršom mieste. Spotreba cukru sa u nás medzi rokmi 2000 až 2018 zdvojnásobila. Slovensko je v nej spomedzi 38 krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) na piatom mieste, čím sme prekonali už aj USA,“ spresnil Smatana. Na Slovensku zároveň podľa neho tvoria približne pätinu z celej populácie fajčiari, pričom v počte nefajčiarov zaostávame za susediacim Českom a Poľskom.
Dáta Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) za rok 2020 potvrdzujú, že úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia dosahujú úroveň 46 percent spomedzi všetkých úmrtí. „Jedným z najviac rizikových faktorov, ktorý vedie k závažným kardiologickým komplikáciám a následne predčasným úmrtiam, je artériová hypertenzia, teda vysoký krvný tlak,“ spresnila kardiologička a prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti Anna Vachulová. Podotkla, že na Slovensku sa to týka dvoch miliónov ľudí a približne pol milióna z nich o tom vôbec nevie.
Rizikoví sú podľa nej najmä ľudia v strednom veku, ktorí si buď nemerajú vysoký krvný tlak, alebo odďaľujú jeho liečbu. „Každý by si mal uvedomiť, že artériová hypertenzia je progredujúce ochorenie. Keď nie je liečené, môže spôsobiť poškodenie mnohých životne dôležitých orgánov, nielen srdca, mozgu, ciev, ale aj obličiek a očí,“ doplnila Vachulová.
Nová iniciatíva Zdravie máš len jedno, ktorá spojila kardiológov, diabetológov, všeobecných lekárov a pacientov, poukázala, že približne polovicu všetkých úmrtí na Slovensku možno pripísať rizikovým faktorom životosprávy, ako sú nezdravé stravovanie, nízka fyzická aktivita či fajčenie. Ide podľa nej o zhruba 25.000 úmrtí ročne, ktorým by bolo možné predísť, ak by pacienti žili zdravší život. Zároveň upozornila, že viac ako polovica Slovákov, ktorí sa liečia na kardiovaskulárne ochorenia, vysoký cholesterol či cukrovku, neužíva svoje lieky podľa odporúčaní lekára.
