Hokej má svoje vlastné pravidlá, taktiky a terminológiu. A potom je tu slovenský tatko, ktorý zápasy odkomentuje sám, aj keď má v obývačke vypnutý zvuk a v ruke klobásu. Jeho štýl? Kombinácia pouličnej múdrosti, slovníka z garáže, mierneho alkoholového podtónu a hlbokého presvedčenia, že on by to hral lepšie.
Našich chlapcov čakajú na práve prebiehajúcich MS v hokeji ešte ťažké zápasy, práve dnes nastúpia proti súperovi z Kanady. A teraz si predstav, že by práve na dnešnom zápase dostal mikrofón do ruky tvoj tatko a stal sa oficiálnym komentátorom. Vyzeralo by to možno aj takto.
„Nahráva dozadu?! Čo sme Francúzi? Dopredu, do boja!“
Prvý komentár po prvej minúte. Hokej práve začal, hráči si ešte len zohrievajú nohy, ale tvoj tatko už spochybňuje ich mužnosť, národnú hrdosť a schopnosť korčuľovať priamo. V preklade, všetko, čo nie je priama strela na bránu, je zbabelosť.
„To čo za kolenačku?! Postav sa, chlapče, nie sme v kostole.“
Padol hráč? Automaticky herec. Simulant. Slaboch. Hoci dostal lakťom do brady a stratil zub, tvoj oco to vyhodnotil: divadlo pre rozhodcu.
„Doňho, neboj sa ho! Aj tak je z Kanady!“
Prvá šarvátka? Tatko sa v momente prepne do režimu národného obrancu. Zároveň má pocit, že každý Kanaďan je zákerný záškodník, ktorého sa treba rýchlo zbaviť.
„Rozhodca tam stojí jak soľný stĺp, to mu nikto nepovedal, že má oči?!“
Hoci je to medzinárodný rozhodca s 20-ročnou kariérou, pre tvojho otca je to „slepý turista, čo si to pomýlil s curlingom“.
„To by som dal aj ja!“
Nie, nedal. Tvoj oco nevie korčuľovať a naposledy držal hokejku, keď mal 14. Ale na gauči je momentálne najväčší kanonier Európy.
„To akože pískal ofsajd?! Keby stál bližšie, tak mu pukom rozbijem okuliare!“
Tatko nevie presne, čo je ofsajd, ale vie, že ho rozhodca zneužíva proti nám. A že si zaslúži trest… minimálne verbálny, v horšom prípade imaginárny puk do tváre.
„Presilovka? To zas budeme hrať šachy pri mantineli!“
Zatiaľ čo oficiálny komentátor hovorí o výhode, tvoj tatko vie, že to budú ďalšie 2 minúty pasivity, krúženia a zakončenie mimo brány. Pravdepodobnosť gólu podľa tatka: nižšia než výhra v lotérii s jedným tiketom.
„Zase to pustil?! Tak nech si sadne na trestnú aj s mamou, čo ho učila korčuľovať!“
Keď náš hráč spraví chybu, tatko má riešenie – odstaviť ho do kúta a zavolať aj rodinu na výsluch. Lebo za výkon hráča zodpovedá aj jeho pôvod. Očividne.
„To ja by som ho zložil tak, že by ho museli skladať ako puzzle.“
Na každé netrafenie, prepad alebo nevyužitý faul má tatko jeden liek: tvrdý hit. A nie len taký obyčajný. Taký, že by hráča museli skladať ako puzzle.
Bonusová hláška dôchodcu pri telke:
„Keby takto robili v robote, ako hrajú na tom ľade, tak by ich už dávno vyhodili!“ Lebo každý zápas je pre seniorov alegóriou na socialistickú pracovnú morálku.
Ak by sa slovenský tatko stal hokejovým komentátorom, zápasy by síce neboli plné analytických postrehov, ale boli by to legendárne 60-minútové stand-upy plné hnevu a lásky k vlasti.
