Slováci sami vedia, že život v našej malebnej krajine pod Tatrami nie je žiadna rozprávka. Astronomické nájmy, nízke platy, autobus ti príde, len ak sa mu chce, a v čakárni u lekára sa skôr zrastieš so sedadlom, ako ťa niekto ošetrí. Pri akejkoľvek zmienke o sťahovaní do zahraničia však zvykne padnúť jedna a tá istá otázka.

„Myslíš si, že ti inde bude lepšie?“ Nuž, záleží na tom, do ktorej krajiny to spomínane „inde“ pretavíš. Výletom do Somálska si asi nepolepšíš, napriek tomu existujú mnohé miesta, kde sa Slováci vedia pohodlne utáboriť a žiť na úrovni, ktorú na Slovensku zažívajú len politici a generálni riaditelia, ak vôbec aj oni.

Dnes sme sa rozhodli s touto témou trochu pohrať. Vyspovedali sme trojicu mladých Slovákov, ktorí si ešte počas školy pobalili kufre a vydali sa do sveta. V čom má Slovensko podľa nich navrch a ktoré veci ich, naopak, od návratu do domoviny odrádzajú? Aj to si môžeš prečítať v našom dnešnom rozhovore.

Predstavte sa nám trošku. Kto ste, čo ste a hlavne, ktorá krajina vám učarovala natoľko, že ste sa rozhodli pobaliť si veci?

Aďo: Volám sa Aďo a v auguste to bude 5 rokov, odkedy som sa presťahoval do Dánska. Pôvodne som tam išiel na bakalárske štúdium, s tým, že magistra asi dám inde. Napokon som ale ostal a posledného pol roka som už zamestnaný na plný úväzok ako web developer.

Michaela: Som Michaela, mám 26 rokov a do zahraničia som sa presťahovala v osemnástke. Najprv som študovala na vysokej škole v Dánsku, no časom som si to rozmyslela a presunula sa do Švédska. Nejaký čas som pôsobila v gastre, potom som sa vrátila k štúdiu. Momentálne teda študujem 5-ročný program v odbore „strojáriny“ a verím, že tentokrát ho aj naozaj dokončím. (smiech)

Zuzana: Moje meno je Zuzana a mám 24 rokov. V zahraničí žijem už osem rokov. Najprv som bola 2 roky v Dubline na strednej škole, kde som si urobila ich maturitu, teda The Leaving Certificate. Potom som sa za štúdiom medicíny presunula do holandského Groningenu. Tam žijem a študujem doteraz.