Kým sa skončí táto noc
Ďalšia klasika. Kým sa skončí táto noc z roku 1965 od režiséra Petra Solana je konverzačnou drámou o tom, čo sa stane, keď sa partia ľudí stretne na jednu noc v luxusnej tatranskej reštaurácii. V prepychových priestoroch si najrôznejšie charaktery odkrývajú svoje osudy, trápenia, no aj sny. Tvorcom sa podarilo zachytiť archetypálne vzorce správania ľudí našej spoločnosti, a pravdepodobne sa neraz v konaní postáv nájdeš aj ty.
Treba byť však na pozore, film oplýva skvelou atmosférou 60. rokov, ktorá ťa vnesie priamo späť do starých časov. Vo filme hrajú herecké legendy ako Marián Labuda st., Július Pántik a Stanislav Dančiak. Tí sa postarajú o to, aby si sa pri filme dobre bavil, a odťahujú tvoj zrak od toho, čo sa vlastne na obraze odohráva.
Punk je hned!
Punk je hned! z roku 2019 je ojedinelým filmom o komunite ľudí, ktorí prepadli omamným látkam, alkoholu a úbohosti. Jazdia na pokazených autách, inhalujú toluén a vypúšťajú si „bongá“. Hlavný hrdina má na krku malé dieťa a pojašenú priateľku, no snaží sa nájsť cestu von z prekliateho kruhu sebadeštrukcie. Nejde mu to ale ľahko.
Režisér Juro Šlauka tu predvádza neostrieľanú autentickosť, špinu, nadávky a surovosť, akú v slovenskej kinematografii len tak nenájdeš. Mnohí kvôli tomu túto snímku označili za slovenský ekvivalent filmov ako Trainspotting a Pusher.
Obrazy starého sveta
Obrazy starého sveta z roku 1972 od Dušana Hanáka hádam nemusíme predstavovať. Ide o jednu z najdôležitejších a najvýraznejších slovenských dokumentárnych snímok, aké kedy u nás vznikli. Hanák tu spovedá postarších ľudí žijúcich na hranici zabudnutia, na pomedzí medzi novým a starým svetom, a pýta sa ich na elementárne zdajúce sa, no o to komplikovanejšie otázky týkajúce sa zmyslu života.
Podobne ako samotné otázky, tak aj film sa spočiatku zdá ako jednoduchý, no práve vďaka tomu je ešte údernejší, úprimnejší, prostorekejší. Film si svojho času v roku 1972 získal priveľkú pozornosť od komunistických cenzorov a najbližších 15 rokov sa nachádzal v trezore. Po vydaní získal niekoľko veľkých ocenení a jeho stopy sú citeľné v našej kinematografii dodnes.
Kapitán Dabač
Kapitán Dabač z roku 1959 od ikonického režiséra Paľa Bielika rozpráva príbeh čudáckeho dôstojníka slovenskej armády, ktorý prichádza zo zahraničia a začína si uvedomovať hrôzy fašizmu. Pridáva sa do SNP, no začína spochybňovať aj zmysel činnosti partizánov. Balansuje na morálnom a etickom špagáte, z ktorého môže kedykoľvek spadnúť a zahynúť. Upíja sa, no postupne prichádza na to, čo je správnou voľbou.
Snímka je na rok svojej výroby veľmi dynamická a neraz pripomína postupy veľkej zahraničnej kinematografie. Slovenské filmy boli už vtedy moderné! Ešte k tomu tu máme skvostný herecký výkon predstaviteľa hlavnej postavy Ladislava Chudíka. Ide o jeden z najvýnimočnejších slovenských vojnových filmov vôbec.
Piargy
Piargy z roku 2022 od režiséra Iva Trajkova zmietli zo stola všetku konkurenciu a slovenské filmy si mohli ten rok odpočinúť. Film si domov zobral takmer všetky sošky slovenskej alternatívy Oscarov, Slnka v sieti, ktoré je, mimochodom, pomenované podľa ďalšieho ikonického slovenského filmu z roku 1962 od režiséra Štefana Uhra.
Piargy divákov zaujali svojím čiernobielym spracovaním, výraznými hereckými výkonmi, no aj ponurou atmosférou a jedinečnou výpoveďou o stave spoločnosti našich predkov. Podivný milostný trojuholník medzi dievčinou, jej manželom a jeho tura pripomínajúcim otcom sa dodnes vyhrieva na pozícii jedného z najvýraznejších filmov v našej kinematografii posledných rokov.
