4. Klub bitkárov
A potom tu máme klub, o ktorom nikto z účastnených nemôže hovoriť. Hlavný hrdina Klubu bitkárov od legendárneho režiséra Davida Finchera má zamestnanie, byt zariadený podľa katalógu aj dostatok peňazí. Napriek tomu nedokáže spať a jeho život mu pripadá prázdny.
Potom stretne Tylera Durdena, muža, ktorý odmieta pravidlá konzumného sveta. Spoločne založia tajný klub, v ktorom sa frustrovaní muži bijú, aby aspoň na niekoľko minút cítili, že skutočne žijú.
Z nevinného ventilovania hnevu však vyrastie fanatické hnutie. Muži, ktorí túžili po slobode, začnú bez otázok plniť príkazy nového vodcu. Film je preto zvláštnym paradoxom, kritizuje konzumné stádo, no zároveň ukazuje, ako rýchlo ho môže nahradiť iné. Najväčší otras príde vo chvíli, keď rozprávač pochopí, že jeho predstava o Tylerovi má zásadnú trhlinu. Divák si vtedy uvedomí, že odpoveď mal celý čas priamo pred očami. Vtedy je už však dosť neskoro.
3. Requiem za sen
Väčšina filmov o dr*gách ukazuje závislosť prostredníctvom ihiel, dílerov a kriminality. Requiem za sen si však vyberá štyroch ľudí, ktorých nespája rovnaká dr*ga, ale rovnaká túžba. Všetci veria, že sú už len kúsok od šťastia. Harry chce zarobiť peniaze, Marion túži otvoriť obchod, Tyrone sníva o lepšom živote a osamelá Sara sa chce zmestiť do červených šiat, aby mohla vystúpiť v televízii.
Ich sny sa však postupne zmenia na nástroje sebazničenia. Film zrýchľuje spolu s postavami, opakuje krátke obrazy užívania látok a neskôr ich uväzní v desivej záverečnej montáži. Šokujúce nie je iba to, kam až hrdinovia klesnú, ale aj rýchlosť, s akou sa to stane. Darren Aronofsky divákovi vo svojom filme neponúka hrdinskú záchranu ani upokojujúce ponaučenie. Nechá všetky postavy schúlené do polohy, v ktorej už majú iba samy seba a zvyšky svojich nesplnených predstáv.
2. Prekliaty ostrov
Potom je tu ďalší z tých filmov, ktoré stoja na jednom veľkom a opatrne budovanom odhalení. Na odľahlom ostrove stojí psychiatrická liečebňa, z ktorej podľa všetkého nemožno uniknúť. Napriek tomu z nej bez stopy zmizla pacientka. Americký maršal Teddy Daniels preto prichádza vyriešiť prípad, no od prvej chvíle cíti, že personál pred ním niečo zatajuje. Blížiaca sa búrka navyše odreže ostrov od zvyšku sveta a z vyšetrovania sa stane pasca.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom oknePrekliaty ostrov Martina Scorceseho, v ktorom si hlavnú rolu strihol Leonardo DiCaprio, je vizuálne i dejovo vystavaný ako bludisko, v ktorom každá odpoveď otvorí ďalšie poriadne hlboké dvere. Teddyho prenasledujú spomienky na vojnu, smrť manželky aj podozrenie, že v liečebni prebiehajú experimenty na ľuďoch.
Divák sa pritom pozerá na svet jeho očami, a preto si spolu s ním skladá vysvetlenie, ktoré nemusí byť správne. Najväčším trikom filmu nie je samotný zvrat, ale spôsob, akým po ňom zmení význam takmer každej predchádzajúcej scény.
1. Sedem
Keby sa beznádej dala premeniť na mesto, pravdepodobne by vyzerala ako dejisko filmu Sedem od Davida Finchera. Neustále v ňom prší, ľudia pôsobia unavene a násilie sa stalo bežnou súčasťou života. Do tohto prostredia prichádza mladý a výbušný detektív David Mills, ktorý sa po boku skúseného Williama Somerseta púšťa do vyšetrovania série zdanlivo nesúvisiacich vrážd.
Páchateľ si vyberá obete podľa siedmich smrteľných hriechov a každú vraždu pripravuje ako morbídne posolstvo. Film však nie je šokujúci iba spôsobmi, akými ľudia zomierajú. Oveľa nepríjemnejšie je zistenie, že vrah od začiatku presne vie, ako prinútiť policajtov dokončiť jeho plán.
Každý milovník kinematografie vie, že Sedem patrí medzi najlepšie snímky všetkých čias, pričom samotný záver so škatuľou a jej záhadným obsahom sa dá prežiť so zimomriavkami, aj keď ho vidíš a počuješ už po tridsiatykrát.
