Pre jedného odpad, pre druhého poklad. Týmto heslom sa riadi aj Slovák Maroš z jedenej neveľkej obce na severe Slovenska, ktorému počas lockdownu učaroval dumspter diving. Ak si o tomto koníčku ešte nepočul, ako samotný názov napovedá, dumpster diveri sa „hrabú v odpadkových košoch“ s cieľom nájsť niečo, čo ešte predsa má svoju hodnotu. Maroš sa pritom zameriava primárne na elektroniku.
Okrem sondovania zberných dvorov sa zaujíma o počítačové hry, zberateľstvo či fotografovanie, zároveň sa však venuje aj dobrovoľníckej činnosti ako skaut. „Veľmi rád hľadám krásu vo všetkom, v čom sa dá. To mi pomáha nielen pri prehľadávaní odpadu, ale aj fotografovaní,“ hovorí mladý Slovák. Ďalej upozorňuje, že dumpster diving nie je len o peniazoch.
Hoci za tie roky už ušetril aj zarobil nemalé peniaze, motivuje ho predovšetkým adrenalín. Pátra hlavne po elektronike, sem-tam po koženom oblečení, no existujú aj veci, ktorých by sa nikdy nedotkol. „S potravinami by som takýmto spôsobom nikdy nešetril,“ prízvukuje. „Čo sa týka oblečenia, ako prvé si všímam pleseň. Mokré a dotrhané ignorujem,“ dodáva.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneČo najzaujímavejšie doposiaľ našiel, koľko peňazí zarobil či ušetril a odporúča dumpster diving ako výnosný koníček? To všetko sa dočítaš v nasledujúcom rozhovore.
V prvom rade sa ti chceme poďakovať, že s nami ideš do tohto rozhovoru. Povedz nám na úvod, ako si sa k dumpster divingu vlastne dostal? Nebolo ti spočiatku nechutné nazerať do kontajnerov, prípadne si sa nebál divných pohľadov okoloidúcich?
Celé to začalo v prvých týždňoch pandémie. Ako všetci ostatní, aj ja som sedel doma a nudil sa, tak mi známy priniesol vyradené počítače z jeho firmy. Vďaka tomu som sa začal zaujímať o elektroniku ako takú, a aby som lacno (teda ideálne zadarmo) vedel tento koníček rozvíjať, začal som prechádzať lokálne zberné centrá a pravidelné zbery elektroodpadu v obciach.
Prvotné úspechy ma motivovali hľadať viac a chodiť na nové miesta. Prvých párkrát som určite k veci pristupoval s určitým rešpektom – používal som rukavice a, samozrejme, vždy som si vypýtal povolenie od správcov centier.
Musím povedať, že okoloidúci ľudia to vôbec neriešili. Skôr sa ma zvedavo pýtali, na čo to budem používať. S negatívnym prístupom som sa za tie roky naozaj nestretol ani raz, a taktiež som nikdy nemal žiadne potýčky s políciou.
Hovoríš, že prvotné úspechy ťa motivovali hľadať ďalej. Spomínaš si ešte, čo si našiel ako úplne prvé?
Jasné, že si pamätám. Ako prvý som si domov doniesol kancelársky počítač a starý monitor. V tej dobe som ešte nemal ani len vodičák, takže som to musel dovliecť na bicykli. (smiech) Doma som zistil, že hoci je počítač starší, stále plne funguje, čo mi otvorilo bránu do herného sveta. Vlastný počítač som si totiž dovtedy zadovážiť nedokázal.
Hneď pár dní nato som našiel aj výkonnejšiu grafickú kartu, a tým odštartoval viac menej pravidelné týždenné výmeny komponentov, nakoľko som vždy našiel niečo lepšie, modernejšie.
Človeka by v živote nenapadlo, že sa k elektronike dá dostať aj takýmto spôsobom. Opíš nám teda, prosím, ako vyzerá tvoja bežná „výprava“. Chodíš na konkrétne miesta a v určitom čase alebo sa spoliehaš skôr na náhodu? Aké si nosíš vybavenie?
Zberné centrá v mojom okolí majú otvorené v sobotu a v stredu. Najčastejšie si zvyknem nájsť čas v sobotu a niekedy zhruba v polovici otváracích hodín tam idem nakuknúť. Neraz som sa stretol aj s inými prieskumníkmi a trochu sme bojovali o to, kto príde skôr, alebo kto je ochotný sa prehrabávať viac, aby našiel to, čo zvyšní prehliadli.
Čo sa týka nejakého vybavenia, za samozrejmosť považujem sadu skrutkovačov, aby som už na mieste vedel určiť, čo sa mi oplatí brať domov. Nakoľko už, chvalabohu, chodím autom, mám v ňom pripravené vrecia, rukavice a občas aj niečo malé pre správcov ako pozornosť za ich ústretovosť. Vedúci, ktorí ma poznajú, mi totiž zvyknú odložiť zaujímavé kúsky, alebo mi rovno zavolajú, keď sa vyskytne niečo vzácnejšie.
To je od nich fakt veľmi milé. Z tvojho rozprávania sa zatiaľ zdá, že na najlepšie kúsky možno naraziť práve na zberných dvoroch. Je to naozaj tak? Alebo aj klasické odpadkové koše pri bytovkách vedia niekedy skrývať niečo použiteľné?
Ja sa teda sústreďujem najmä na elektroodpad a pri tom vnímam, že si ľudia fakt pekne navykli na zberné strediská. Málokedy sa mi stane, že zbadám nejakú elektroniku pri netriedených košoch alebo len tak vyhodenú pred bytovkou. Hlavne teraz, keď ľudia doslova všetko hádžu na Bazoš, Vinted alebo Facebook Marketplace, už pri košoch naozaj končí len úplný odpad.
Chápem, takže tvojím revírom sú prioritne len tie zberné dvory. Aké predmety na nich nachádzaš najčastejšie a čo z toho ľudia zbytočne vyhadzujú v najväčšom množstve?
Vždy ma zarazí množstvo bielej elektroniky, teda napríklad chladničky, práčky alebo umývačky riadu. V recyklačných centrách majú doslova kopy chladničiek, pričom niektoré z nich nemajú viac ako štyri, päť rokov. Fakt ma mrzí, že elektronika sa dnes považuje za spotrebný tovar a niečo také ako „práčka na celý život“ už proste neexistuje.
Najčastejšie ale teda zbieram počítače a notebooky. Málokto z nich pred vyhodením povyťahuje to dobré. Do rúk sa mi teda dostávajú kompletné kusy, v ktorých sa stále nachádza kopec použiteľných či predajných veci.
Rád kontrolujem aj papierový odpad. Tam narážam na celé kolekcie kníh, ktoré mohli radšej skončiť vo verejných knižniciach či na školách. Občas si nejakú donesiem aj domov.
Vieš nám povedať, aký najcennejší alebo najužitočnejší predmet sa ti podarilo zachrániť?
Veľmi ma potešila RedBull chladnička, keďže nejde o niečo, čo si môže človek len tak voľne kúpiť. Musel som na nej čo-to opraviť, ale teraz fičí bez problémov a skrášľuje mi izbu. (smiech) Dlho som lustroval po bazároch a hľadal niečo podobné, dokonca som sa pýtal aj v rôznych podnikoch, či nezvažujú predaj, no vždy som dostal len negatívnu odpoveď.
Chladnička bola sentimentálne najvzácnejšia, ale finančne asi HIFI audio zosilňovač značky YAMAHA v plne funkčnom stave. Jeho cena sa na bazároch pohybuje v rozmedzí 200 až 300 eur, no nepredal som ho. Radšej ho mám v obývačke napojený na gramofón.
Taktiež sa mi v zdanlivo nenápadnej krabičke podarilo nájsť balenie desiatich hier na PS4 v celkovej hodnote cez 200 €. Bavíme sa o tituloch ako Spider-Man, Grand Turismo, NHL, FIFA a mnohé ďalšie kvalitné hry, ktoré som s radosťou začlenil do svojej zbierky. Tu by som ale rád pripomenul, že dumpster diving ma nebaví kvôli peniazom. Ide mi o ten zážitok „z lovu“ a adrenalín z veľkých úlovkov. (smiech)
Maroš počas svojho bádania našiel aj nevymazané počítače, konzoly či mobilné telefóny s citlivými údajmi. Čo s nimi napokon urobil? Pokračovanie rozhovoru nájdeš na ďalšej strane.
