Cestuješ do slnkom zaliatych destinácií, s drinkom v ruke sa celý deň váľaš na pláži a sem-tam nejakého zmäteného seniora nasmeruješ naspäť k hotelu. Tak si mnohí z nás predstavujú prácu delegáta, no je to skutočne tak? Na to sme sa opýtali 19-ročného Mariána z Banskej Štiavnice, ktorý pôsobí ako delegát v (nielen) Slovákmi veľmi obľúbenom Turecku.

V dnešnom rozhovore nám zodpovedal prakticky všetky otázky, ktoré si ľudia v spojitosti s touto profesiou kladú. Je to naozaj len jedna nikdy nekončiaca dovolenka? Alebo je to práca s ľuďmi ako každá iná, len miestami okorenená krajším výhľadom? Odpovede nájdeš v nasledujúcich riadkoch.

Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor. Povedz nám na úvod, ako si sa k tejto práci vlastne dostal?

Vôbec nie cielene. Známa mi povedala, že robia nábor a mohol by som to vyskúšať. Popravde, najprv som sa hlásil na pozíciu animátora, prešiel pohovormi, neskôr aj školením, ale nakoniec mi ponúkli prácu delegáta. Bez váhania som to vzal.

Čo potrebuje človek ovládať na prácu delegáta? Stačí angličtina, alebo je potrebné vedieť aj domáci jazyk? Treba nejaké kurzy či certifikáty?

Záleží od destinácie. Bežný Turek po anglicky veľmi rozprávať nevie, naši autobusári nerozumejú ani základným frázam. Naši tureckí partneri ale, našťastie, angličtinu ovládajú, tak aspoň s nimi sa vieme dohodnúť alebo si občas len tak pokecať.

Školenia a kurzy sú určite potrebné. Bez toho by to podľa mňa ani nešlo. Na školeniach nás pripravovali na rôzne situácie aj samotné fungovanie v Turecku, no napriek tomu sme veľa vecí zistili až po príchode. Bez prípravy by to bolo ešte náročnejšie.