Veľa Slovákov sa túži pozrieť „za veľkú mláku“, či už do Spojených štátov, alebo do Kanady. 26-ročný Michal nie je výnimkou. Po podaní nesprávnej žiadosti sa s vízami do USA musel rozlúčiť, napokon teda jeho kroky viedli do jedného z najväčších kanadských miest – do Vancouveru. V dnešnom rozhovore sa s nami podelil o svoje cestovateľské postrehy.

Michal sa momentálne v Kanade nenachádza, lebo rozbieha s kamarátom firmu v Čechách. Napriek tomu si z tejto krajiny odniesol množstvo zaujímavých zážitkov a vo februári tohto roku letí naspäť, tentokrát už do Toronta. Aké peripetie musel absolvovať pri hľadaní ubytovania či práce a čo by odporučil ľuďom, ktorí chcú nasledovať jeho šľapaje? To všetko sa dočítaš v nasledujúcich riadkoch.

Kedy si sa rozhodol vycestovať a prečo si si vybral práve Kanadu?

Vycestoval som za novým začiatkom. Chcel som tu – na Slovensku a v Česku – zanechať svoj starý život. Rozpadol sa mi dlhoročný vzťah, nabehol som na „dospelácky život“, a aj keď som pracoval v Česku v dobrej firme a študoval PhD., stále som sa cítil čoraz viac stratený. Mal som pocit, že stagnujem, že mi život uteká pomedzi prsty a ja s tým neviem nič urobiť. Jednoducho povedané, potreboval som radikálnu zmenu.

Vysnívanými destináciami pre mňa boli Los Angeles, Miami, Las Vegas alebo Havaj – proste miesta, kde väčšinu roka svieti slnko. Žiadosť o víza do USA mi však bola zamietnutá, tak som si povedal, že posuniem latku ešte vyššie a poobzerám sa po miestach, kde sa len tak niekto nedostane. Možnosti boli Austrália, Nový Zéland a Kanada. Zvíťazila Kanada, hlavne kvôli tomu, že tam nie sú obrovské pavúky. (smiech)

Ako prebiehalo vybavovanie víz? Spomínal si, že do USA ti ich neschválili – vieš prečo?

Vybavovanie víz, to bol zaujímavý proces. Na internete som našiel, že existujú spoločnosti poskytujúce konzultačné poradenstvo, no ich služby boli pre mňa príliš drahé. Stálo to zhruba 300 eur, plus samotné víza tiež niečo stoja (okolo 350 kanadských dolárov). Celý smutný som teda volal kamoške a do konca života si zapamätám, čo mi vtedy povedala.