V jednej z menších obcí na západnom Slovensku sa odohrala kuriózna udalosť, ktorá svojou absurdnosťou a krutosťou vyráža mŕtvych z hrobov. Muž, ktorý prišiel o svoju manželku, sa chystal splniť jej posledné želanie. Namiesto pokojnej rozlúčky v podobe rozsypania spopolnených pozostatkov však zažil šok, ktorý len umocnil jeho bolesť a smútok. Web Dnes24 informoval o tom, ako sa moment nahliadnutia do urny s popolom jeho milej premenil na hororovú víziu.
Po smrti ženy sa jej telesné pozostatky odovzdali do krematória, kde malo dôjsť k spopolneniu. Vdovec si po istom čase prišiel pre urnu. Bol presvedčený, že prišiel prevziať poslednú hmotnú stopu po svojej partnerke, s ktorou prežil roky spoločného života. Urna však pôsobila podozrivo – bola nezvyčajne ťažká, odhadom okolo šiestich kilogramov, čo je niekoľkonásobne viac, než by vážil popol človeka. Pri jej zdvíhaní navyše počul, ako v nej niečo hrkoce.
Manželka sa mu premenila na zvyšky po stavbároch
Napriek pochopiteľnému rešpektu pred takýmto predmetom sa muž rozhodol urnu otvoriť. To, čo uvidel vo vnútri, si bude pamätať do konca života. Nenachádzal sa tam popol jeho manželky, ale akási zmes stavebnej sute, častí muriva, kovových predmetov, matíc, skrutiek a drobných železných komponentov.
Vdovec opísal svoj šok slovami, ktoré prezrádzajú bezmocnosť i hnev. Nedokázal pochopiť, čo sa stalo. Nedá sa ani odpovedať na to, ako je možné, že sa v urne objavil takýto materiál. „Bol som v šoku, keď som videl, čo bolo v urne. Nechápal som to. Boli tam matice, železné platničky a skrutky. Ani neviem, či to bola moja manželka,“ povedal nešťastný vdovec.
„Som zdrvený, hneď sa mi to nezdalo, keď som si to zobral. Urna bola ťažká, mala asi šesť kíl. Hrkotalo v nej niečo, tak som to otvoril. Neveril som vlastným očiam,“ prezradil.
Kuriozita zaujala aj odborníkov
Predseda Slovenskej asociácie pohrebníctva, Ladislav Stríž, označil situáciu za absolútne neprijateľnú a mimoriadne raritnú. Podľa jeho slov moderné krematóriá fungujú na technologicky vysokej úrovni. Spaľovacie pece sú monitorované – sleduje sa teplota, dĺžka cyklov, priebeh procesu a technický stav zariadenia. Mnohé údaje je možné kontrolovať aj na diaľku, čo má zabezpečiť, aby v peci prebiehali len riadne spaľovacie postupy a aby sa predišlo akýmkoľvek rizikám.
Stríž pripustil možnosť technického zlyhania. Po určitom počte spopolnení je totiž potrebné vykonať údržbu pece a skontrolovať stav jej výmurovky. Ak sa tento postup zanedbá, môže dôjsť k postupnému drobeniu vnútorných častí, čo by viedlo k ich uvoľneniu. Aj v takom prípade by však podľa odborníka nemalo dôjsť k tomu, aby sa takýto materiál ocitol v urne.
Čiže aj keď sa teoreticky dá vysvetliť prítomnosť pevného materiálu poškodením pece, nedáva to odpoveď na otázky, ako sa do urny dostali kovové predmety ako skrutky či matice, a prečo o tom neboli príbuzní informovaní.
Stríž zdôraznil, že v urne má byť výlučne čistý popol a že zlyhania tohto druhu patria medzi extrémne výnimočné. Zároveň apeloval, aby sa na základe jedného prípadného pochybenia nehodnotila celá pohrebná služba na Slovensku. Hádam sa teraz ľuďom nezačnú hromadne meniť ich pozostalí na skrutky?
Čo sa stalo s popolom?
Napriek tomu však zostáva vo vzduchu množstvo nezodpovedaných otázok. Jedna však vyvstáva ako tá najdôležitejšia. Kde je skutočný popol ženy? Rodina sa teraz snaží dopátrať pravdy a získať späť skutočné pozostatky svojej príbuznej. Celá situácia pritom predstavuje nielen osobnú tragédiu, ale otvára aj širšiu diskusiu o dôležitosti kontroly a transparentnosti v pohrebníctve.
Pre mnohých ľudí je akt spopolnenia a následné uloženie či rozsypanie popola symbolickou a citovo nesmierne dôležitou chvíľou, ktorá má pomôcť uzavrieť životnú kapitolu.
V tomto prípade sa však dôstojná rozlúčka zmenila na bolestivý chaos, ktorý bude pozostalých sprevádzať ešte dlho. Smútok za milovanou osobou sa prehĺbil o pocit zrady a neistoty.
