Jan Bogdan je mladý Slovák z Košíc, ktorý študuje hru na violončelo v Izraeli. Eskalujúci konflikt na Blízkom východe medzi Izraelom a Gazou ho donútil vrátiť sa na istý čas domov.
V rozhovore s Janom sa dozvieš, čo práve robil, keď mu prišla informácia, že Hamas zaútočil na Izrael. Ako prebiehal jeho návrat domov a aké ťažkosti sa mu s tým spájali, ale aj to, či má priateľov v blízkosti Gazy a či prežila rodina jeho spolužiaka streľbu na bunker.
Ako si sa dostal do Izraela a ako dlho tam žiješ?
V Izraeli žijem už šesť rokov. Prišiel som sem za štúdiom. Teraz som mal začať posledný ročník magisterského štúdia v hre na violončelo, ale nezačali sme. Predtým som istý čas študoval vo Viedni. Vedel som, že chcem urobiť niečo so svojím životom, tak som plánoval pokračovať v štúdiu buď v Berlíne, alebo Salzburgu.
Určite sa budem trepať do Izraela, pomyslel som si
V tom čase som navštevoval hodiny jedného profesora z Izraela, ktorý aj študoval v Tel Avive u toho istého profesora, u ktorého som teraz ja. Po hodine mi raz zavolal s tým, že Tel Aviv je super mesto, či to nechcem skúsiť tam. Povedal som mu, že jasné, pozriem to, ale pomyslel som si, že určite sa budem trepať do Izraela.
Prešiel však mesiac a mne to stále vŕtalo v hlave, tak som sa na to išiel predsa len pozrieť. Pozrel som si informácie o tom profesorovi a zaujal ma. Tak som sa rozhodol prihlásiť.
Aká krajina je pre teba Izrael? Čo sa ti tam páči, nepáči – zažil si nejaký kultúrny šok?
Milujem počasie v Izraeli. Je však veľký rozdiel medzi Izraelom a Tel Avivom, pretože Izrael je dosť konzervatívna krajina. Tel Aviv je, naopak, veľmi liberálny. Milujem na ňom, aký je živý. Ľudia sú otvorení, rešpektujúci, teda boli doteraz, možno sa to trošku zmení. V princípe, Tel Aviv je skvelý v tom, že ľuďom je jedno, akého si vierovyznania či akú máš sexuálnu orientáciu.
Víkend je u nich piatok a sobota, lebo majú sabat (pozn. red.: židovský deň odpočinku, ktorý sa koná každý týždeň od piatkového západu slnka po ten sobotňajší). Nedeľa je u nich prvý pracovný deň, na čo som si veľmi dlho zvykal. Počas ich víkendu je mesto plné ľudí. Rodiny sedia v parku, kaviarňach či na pláži, športujú.
Nemám očakávania
Kultúrny šok som nezažil, pretože sa nesnažím mať očakávania. Ja som išiel do Izraela s tým, že tam nikoho a nič nepoznám, takže to bola taká nepopísaná stránka knihy. Avšak, veľa vecí tam nefunguje.
Vždy som si myslel, že ísť na poštu na Slovenku je katastrofa, ale zistil som, že to môže byť horšie. Je ťažké vybaviť tam nejaké úradné veci. Doprava v Tel Avive je tiež komplikovaná a zaberie vám veľa času. Paradoxom je, že tak ako veci nefungujú za normálnych okolností, tak teraz počas vojny to funguje. Vedia sa zmobilizovať a držať spolu.
Okolnosti posledných týždňov ťa donútili vrátiť sa domov. Ako prebiehal tvoj návrat?
Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail
Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.
Staň sa členom Emefka PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.
Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.V článku sa po odomknutí dozvieš
- Ako prebiehal jeho návrat domov
- Aké ťažkosti sa mu s ním spájali
- Či je stále v kontakte s priateľmi z Izraela
- Či má aj palestínskych kamarátov
- Aké opatrenia prijala jeho univerzita
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
