Vesmír sa stáva čoraz populárnejšou témou. Ľudstvo sa v tomto sektore posúva stále ďalej a ďalej, miestami by sa dalo povedať, že až „raketovým“ tempom. Na internete nájdeme plno článkov o zahraničných vesmírnych misiách, ako je to však s témou vesmíru na Slovensku? Máme vôbec nejaký vlastný vesmírny program?
Na tieto otázky sme sa rozhodli spýtať riaditeľa priemyselnej zložky Slovenskej vesmírnej kancelárie Michala Brichtu. Má len 30 rokov a nedávno sa objavil v prestížnom zozname Forbes 30 pod 30. Spolu s jeho tímom v Slovenskej agentúre pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) usilovne pracuje na tom, aby sme aj my mohli pôsobiť vo vesmírnej sfére na svetovej úrovni.
Ako si sa vôbec dostal k téme vesmíru? Chcel si sa v tomto smere pohybovať už odmalička? Študoval si nejaký odbor venovaný tejto oblasti?
Áno. Téma vesmíru ma fascinovala od detstva a študoval som odbor bezprostredne súvisiaci s touto oblasťou. Diplomaciu. Vesmírny sektor je spomedzi všetkých sektorov najviac naviazaný na medzinárodnú spoluprácu. Je to dané jeho náročnosťou, veľkosťou projektov, ako aj tým, že vesmírna ekonomika a jej trhy sú zo svojej podstaty globálne.
Michal prednášal aj na Oxfordskej univerzite
Zároveň sa dnes výrazne mení pochopenie toho, čo znamená „odbor venovaný vesmírnej oblasti“. Ako vesmírna ekonomika rastie a stáva sa mimoriadne komplexnou, rastie aj rôznorodosť profesií v nej potrebných. Popri výskumných pracovníkoch, vývojároch a inžinieroch sú dnes nevyhnutní aj finančníci, právnici, diplomati či manažéri. Presvedčil som sa o tom nedávno počas svojej návštevy Oxfordskej univerzity, kde som mal možnosť prednášať o vesmírnej ekonomike študentom MBA, ktorí pochádzali zo skutočne rôznorodých pracovných prostredí. Spájal ich však záujem o novú oblasť a príležitosti v nej.
Má aj Slovensko svoj vlastný vesmírny program? Aké aktivity robí naša krajina v tejto oblasti?
Dnes máme na Slovensku približne 50 firiem zapojených do vesmírnej ekonomiky. Venujú sa napríklad vývoju a výrobe satelitných senzorov a robotických komponentov alebo vývoju aplikácií využívajúcich satelitné dáta v leteckej a cestnej doprave, poľnohospodárstve, mestskej infraštruktúre, energetike či ochrane životného prostredia. Pokrývajú tiež monitorovanie obežných dráh Zeme, využívanie progresívnych materiálov, kybernetickú bezpečnosť či vývoj riešení na zefektívňovanie výrobných procesov vo vesmírnom priemysle.
Silný potenciál majú aj naši výskumníci, ktorí sa venujú napríklad vývoju vedeckých prístrojov pre vesmírne sondy v rámci veľkých medzinárodných misií ako JUICE a Rosetta alebo skúmaniu vesmírneho počasia, ktoré výrazne ovplyvňuje fungovanie technológií ako na obežnej dráhe, tak aj tu dole na Zemi.
Je pre takú malú krajinu, ako je Slovensko, vôbec nejaká vesmírna agenda potrebná? Nie je to zbytočné? Aký to má význam?
Vesmírne technológie sú dôležité pre akúkoľvek krajinu, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Po prvé – ide o zdroj mimoriadne dôležitých dát, ktoré sú dnes už bežnou súčasťou nášho života a fungovania na Zemi. Väčšina sektorov v modernej ekonomike je do nejakej miery závislá od satelitných technológií. Pomáhajú nám navigovať autá, lode či lietadlá. Zvyšujú našu efektivitu v energetike a finančnom sektore. Dodávajú nám informácie kľúčové pre rozvoj našich miest a ochranu našej prírody.
Po druhé – vesmírny sektor je významným impulzom pre vysokotechnologickú ekonomiku. Nielenže tvorí unikátne pracovné miesta, ale pomáha rozvíjať aj súvisiace odvetvia, ako je strojárstvo, elektrotechnika alebo IT. Firmy z týchto oblastí sa vedia zapojením do vesmírnych projektov dostať na úplne novú technologickú úroveň.
V neposlednom rade pomáha vesmírny sektor významne s budovaním talentov a inšpirovaním mladej generácie venovať sa vysokotechnologickým oblastiam, ktorých dôležitosť neustále rastie.
Slovensko sa stalo nedávno aj súčasťou Európskej vesmírnej agentúry. Čo to pre našu krajinu znamená?
Naše firmy a výskumníci sa vďaka tomu môžu priamo zapájať do veľkých európskych projektov a výrazne sa im tak rozšírili možnosti na uplatnenie. Pre Slovensko to bol dôležitý krok v rozvoji znalostnej ekonomiky a generovaní efektívnych investícií do výskumu a vývoja. V neposlednom rade sa teraz Slováci môžu zamestnať aj ako kmeňoví zamestnanci priamo v ESA, čo doposiaľ nebolo možné.
Podarilo sa Slovensku už vyslať do vesmíru nejaký satelit? Aké sú naše najväčšie úspechy?
Slovensko nie je vo vesmírnej oblasti nováčikom, naši výskumníci a inžinieri sa už polstoročie podieľajú na medzinárodných vesmírnych misiách. Sme zároveň jednou z krajín, ktorá mala svojho kozmonauta na obežnej dráhe Zeme.
Je ťažké vybrať z množstva zaujímavých projektov tie naj. Spomenul by som ale určite zapojenie Slovenskej akadémie vied (SAV) do medzinárodnej misie JUICE s úlohou preskúmať ľadové mesiace Jupitera, ktoré by tak potenciálne mohli byť domovom pre živé organizmy.
Alebo jeden zo štyroch slovenských minisatelitov GRBAlpha, ktorý v rámci medzinárodného projektu pod vedením Technickej univerzity Košice (TUKE) úspešne deteguje záblesky gama žiarenia – masívne výbuchy zo vzdialených galaxií.
Významný úspech zaznamenali viaceré slovenské firmy, ktoré sa za relatívne krátke obdobie posledných rokov úspešne začlenili do globálneho vesmírneho priemyslu. Stali sa dôležitými partnermi vo vývoji, dodávateľmi komponentov a systémov či dokonca priamou súčasťou medzinárodných firiem.
Spolupracuje Slovensko aj s nejakými veľkými zahraničným firmami typu SpaceX, Boeing alebo iné?
Samozrejme. Za posledné roky vznikli desiatky spoluprác medzi slovenskými firmami a zahraničnými partnermi vo vesmírnom sektore. Napríklad spoločnosť Thales Alenia Space dnes systematicky spolupracuje s viacerými našimi firmami.
Väčšina týchto spoluprác prešla našimi rukami a vznikla v nadväznosti na systematickú medzinárodnú prácu SARIO. Bez kvalitných slovenských firiem by ale, samozrejme, každé takéto úsilie bolo márne.
Najzaujímavejšie spolupráce sú ale paradoxne tie, o ktorých (zatiaľ) nemôžeme hovoriť.
Koncom minulého roka si sa zároveň stal viceprezidentom Medzinárodnej astronautickej federácie ako vôbec prvý Slovák v jej 70-ročnej histórii. Povedz nám o tom niečo viac.
Medzinárodná astronautická federácia je najväčšou celosvetovou asociáciou združujúcou viac ako päťsto členov zo 77 krajín, ktorí ma do tejto funkcie zvolili. Do tejto asociácie patria aj najväčšie vesmírne agentúry ako ESA, NASA, čínska CNSA, japonská JAXA alebo indická ISRO a taktiež lídri vesmírneho priemyslu, ako je SpaceX, Blue Origin alebo Airbus.
Michal s jeho tímom zo Slovenskej vesmírnej kancelárie (SARIO)
Hlavným cieľom Medzinárodnej astronautickej federácie je rozvíjať mierovú medzinárodnú spoluprácu vo vesmírnom sektore, budovať globálnu sieť expertov a organizovať podujatia prispievajúce k zdieľaniu odborných poznatkov, formovaniu nových partnerstiev a rozvoju mladých talentov. Mojou úlohou ako viceprezidenta je podporovať zapojenie nových krajín a organizácií do vesmírnej oblasti a aktivít IAF.
Aká je naša budúcnosť vesmírneho sektora na Slovensku? Majú o túto oblasť ľudia, najmä mladí, vôbec záujem?
Keď sme sa pred 5 rokmi začali na SARIO vesmírnemu sektoru venovať, pôsobilo v ňom zhruba 20 firiem. Dnes je ich viac ako dvojnásobok a stále vidíme silný záujem zo strany ďalších firiem a startupov. Medzi nimi je aj množstvo takých, ktoré dnes pôsobia v tradičných technologických odvetviach slovenského hospodárstva, ako je elektrotechnika, strojárstvo alebo IT. Vesmírnu oblasť tieto firmy vnímajú nielen ako možnosť rozšíriť svoj biznis a zvýšiť jeho technologickú úroveň, ale aj ako možnosť vytvoriť si nové medzinárodné partnerstvá a zvýšiť svoju príťažlivosť na trhu práce.
Rastie tiež záujem vysokoškolákov, čo vidíme na našich hackathonoch, kde učíme študentov pracovať so satelitnými dátami, a tiež aj v rámci nášho startupového inkubátora, kde pomáhame začínajúcim tímom otestovať ich nápady a vybudovať na nich úspešný biznis. V nadchádzajúcich rokoch bude mimoriadne dôležité aktívnejšie zapojenie univerzít, ktoré patria medzi našich kľúčových partnerov.
Silný záujem evidujeme aj u stredoškolských študentov, ako ukázala aj súťaž CanSat, ktorú sme nedávno organizovali spolu s partnermi a školami z celého Slovenska a v ktorej si stovka študentov mala možnosť vyskúšať úlohu kozmického inžiniera. Už dnes pripravujeme pokračovanie súťaže v roku 2025.
V akých spoločnostiach alebo inštitúciách môžu Slováci pracovať, ak majú záujem o vesmír?
Rastúci sektor znamená aj rast množstva pracovných príležitostí. Firmy neustále hľadajú nové talenty, pričom pracovať na vesmírnych projektoch sa dá nielen v Bratislave, ale aj v Košiciach, Žiline, Trnave a ďalších mestách. Zároveň, ako som v úvode spomínal, dopyt nie je len po výskumných pracovníkoch, vývojároch a inžinieroch, ale aj po množstve iných profesií, ako sú manažéri, kreatívci, právnici či diplomati.
Možnosť zaujímavého zamestnania ponúkajú aj viaceré medzinárodné pracoviská, kde má Slovensko zapojenie. Či už ESA s pracoviskami v Paríži, holandskom Noordwijku, talianskom Frascati či ďalších lokalitách naprieč Európou, Agentúra Európskej únie pre vesmírny program (EUSPA) sídliaca v Prahe alebo Kancelária Organizácie spojených národov pre vesmírne záležitosti so sídlom vo Viedni. Práca vo vesmírnom sektore ešte nikdy nebola taká pestrá a dostupná.
Michalovi ďakujeme za rozhovor a držíme mu palce v budovaní nášho vesmírneho sektora. 🙂
