Nová legislatíva upravujúca štatút samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) prináša zásadnú zmenu. Odteraz už nebude rozhodujúca výška príjmov – stať sa SZČO môže každý, kto vykonáva zárobkovú činnosť, bez ohľadu na to, či z nej má len minimálne vedľajšie príjmy. Táto zmena vyvoláva množstvo otázok, najmä u ľudí, ktorí si popri zamestnaní len privyrábajú. Web Techbyte informoval o novinke, ktorá sa dotýka istej skupiny ľudí.
Hovoríme o majiteľoch domácich fotovoltických panelov, ktorí nespotrebovanú elektrinu odosielajú späť do siete, alebo využívajú moderné služby virtuálnych batérií. Niektorí odborníci tvrdia, že ich príjem z predaja prebytočnej elektriny môže byť považovaný za podnikateľský. Finančná správa (FS) však zdôrazňuje, že rozhodujúci je výkon samotného panelu.
Práve výkon určuje, či sa daná činnosť považuje za podnikanie alebo za „ostatný príjem“. Tento rozdiel je kľúčový, pretože určuje, či majiteľ panelu podlieha povinnosti platiť sociálne a zdravotné odvody ako SZČO. A tu nastáva háčik.
Majitelia panelov pod útokom
Mnohí dodávatelia elektriny dnes ponúkajú majiteľom fotovoltiky službu tzv. virtuálnej batérie. Ide o systém, ktorý neukladá elektrinu fyzicky, ale umožňuje virtuálne ukladať jej hodnotu. Prebytočnú energiu tak zákazník môže „vybrať“ neskôr pre vlastnú spotrebu. Tento model zjednodušuje používanie domácich panelov, ale zároveň môže ovplyvniť, ako sa príjem z prebytku elektriny zdaňuje.
Pre majiteľov panelov, ktorí by sa podľa zákona stali SZČO, predstavuje nová legislatíva reálne finančné riziko. Minimálne mesačné odvody pre rok 2026 sú stanovené na 131 eur, čo ročne predstavuje takmer 1 600 eur. V porovnaní s maximálnym možným ročným príjmom z predaja prebytkov elektriny, ktorý sa odhaduje na približne 500 eur, by odvody trikrát presahovali skutočný zisk. Tento nepomer upozorňuje na potrebu dôkladného plánovania a správneho zaúčtovania príjmov.
Legislatíva pritom stanovuje limit výkonu domácich fotovoltických zdrojov na 10,8 kWp. Panel s týmto výkonom dokáže ročne vyprodukovať maximálne okolo 12 MWh elektriny. Aj keď by sa celý tento objem považoval za prebytok, jeho hodnota by stále bola výrazne nižšia než povinné odvody pre SZČO. To vytvára situáciu, ktorá by mohla byť pre domácnosti ekonomicky nevýhodná, ak by sa príjem z elektriny nesprávne zaradil do kategórie podnikania.
Dane a vedľajší príjem
Finančná správa odporúča, aby domácnosti s panelmi do výkonu 50 kW, ktoré energiu využívajú prevažne pre vlastnú spotrebu, nepodliehali registrácii na daňovom úrade. V takom prípade sa príjem z predaja elektriny považuje za „ostatný príjem“. To znamená, že ho možno zahrnúť do daňového priznania bez toho, aby vznikla povinnosť platiť sociálne alebo zdravotné odvody.
Podľa zákona o energetike sa výroba elektriny nepovažuje za podnikanie, ak výkon panelu nepresiahne 10,8 kWp. Príjmy z kategórie „ostatné príjmy“ do výšky 500 eur ročne sa nezdaňujú a nevyžadujú platenie odvodov. Tento limit poskytuje domácnostiam jasnú hranicu a znižuje riziko, že by sa z bežnej prevádzky fotovoltiky stala povinnosť platiť vysoké odvody.
Pre majiteľov domácich fotovoltických panelov sa stáva kľúčovým správne zaradiť príjem z prebytočnej elektriny v daňovom priznaní. Ak ho omylom uvedú ako príjem z podnikania, automaticky sa stanú SZČO a vznikne im povinnosť platiť minimálne sociálne odvody bez ohľadu na výšku zárobku – čo môže byť pre domácnosti neúmerná záťaž.
Riešenie je jednoduché: ak výkon panelov nepresiahne 10,8 kWp a príjem z prebytkov sa uvedie ako „ostatný príjem“, suma do 500 eur ročne nepodlieha dani ani odvodom a nový režim SZČO sa na majiteľa nevzťahuje.
