Robert Oppenheimer zohral počas druhej svetovej vojny kľúčovú rolu pri vývoji atómovej bomby. Bol zástancom jej použitia proti Japonsku, neskôr ho ale trápili výčitky svedomia. Fascinujúci príbeh amerického fyzika v týchto dňoch ožíva na striebornom plátne v réžii Christophera Nolana.
Najskôr niekoľko faktov, aby si sa zasvätil do problematiky (ak si v škole nedával pozor). Počas prebiehajúcej druhej svetovej vojny sa Spojené štáty obávali, že sa nacistom podarí zostrojiť atómovú bombu. Viacero predných vedcov na čele s Albertom Einsteinom americkú vládu varovalo, že pokiaľ by sa tak stalo, znamenalo by to zánik ľudstva. Americká vláda sa preto zo všetkých síl snažila Nemecko predbehnúť.
Za týmto účelom bol v roku 1942 v laboratóriách Los Alamos spustený tajný vládny projekt Manhattan. A Oppenheimer bol jeho neodmysliteľnou súčasťou. Mal na starosti vedenie výskumu. Okrem neho sa na projekte zúčastnilo veľké množstvo vedcov, ktorí mali dva roky na to, aby atómovú bombu zostrojili. Začali preteky s časom a vedci boli pod obrovským tlakom.
Hirošima a Nagasaki
V Novom Mexiku tak 16. júla 1945 prebehol historicky prvý jadrový test s názvom Trinity. Oppenheimer neskôr spomínal, že reakcie naň boli nesmierne silné. Niektorí ľudia sa tešili z úspechu a smiali sa, iní plakali, väčšina však mlčala. Samotnému Oppenheimerovi vtedy mysľou prebehol citát zo staroindického eposu Bhagavadgíta: „Stal som sa smrťou, ničiteľom svetov.“
V tom čase už nacistické Nemecko padlo aj bez použitia jadrovej zbrane. Spojené štáty ale stále viedli vojnu s Japonskom a práve jemu mohli za pomoci atómovej bomby zasadiť smrtiaci úder.
Prebiehali však debaty o morálnom aspekte tohto kroku, ako aj o tom, či je situácia natoľko vážna, že k nemu treba pristúpiť. Niektorí vedci boli proti, ale Oppenheimer s plánom zhodiť bombu na japonské mestá súhlasil. Považoval tento krok za nevyhnutný.
Dňa 6. a 9. augusta tak boli na japonské mestá Hirošima a Nagasaki zhodené dve atómové bomby. V Hirošime si výbuch vyžiadal 200-tisíc mŕtvych, v Nagasaki 140-tisíc. Obeťami boli väčšinou civilisti. Japonsko po bombardovaní podpísalo kapituláciu.
Doživotné výčitky svedomia
Druhá svetová vojna sa skončila a z Oppenheimera sa stal hrdina. On sám sa tak však ani náhodou necítil. Keď videl dôsledky výbuchu atómovej bomby v Japonsku, hlboko to ním otriaslo. „Mám na rukách krv,“ vyjadril sa.
Stiahol sa teda do ústrania a venoval sa výuke na Princetone. Výčitiek svedomia sa podľa všetkého nezbavil do konca života. Robert Oppenheimer zomrel na rakovinu hrtana 18. februára 1967. Mal 62 rokov.
