Slovenka Adela sa pred rokom s manželom rozhodla preskúmať Áziu. Ich cestovanie ich zaviedlo aj do vietnamského mesta Da Nang, kde sa obaja cítili ako doma – nakoniec sa tam preto rozhodli usadiť. Adela nám prezradila, ako sa jej žije v exotickom prostredí, čo ju tam prekvapilo, aké jedlá si zamilovala, čo by už nikdy neochutnala, aj to, aké miestne zvyky by stálo za to preniesť aj k nám.
Čo ťa priviedlo práve do Vietnamu a ako dlho tam už žiješ?
Minulý rok sme sa spolu, teraz už s manželom, rozhodli precestovať Áziu s tým, že ak sa nám niekde bude veľmi páčiť, ostaneme tam bývať. Už sme vedeli, že na Slovensku nechceme bývať, a boli sme otvorení aj možnostiam žiť mimo Európy. Každá krajina mala niečo, čo sa nám páčilo, ale keď sme prišli do Vietnamu, konkrétne do mesta Da Nang, obaja sme mali pocit, že sme doma. Nedá sa to veľmi opísať slovami. Boli sme tu minulý rok štyri mesiace a od mája sme sem prileteli už natrvalo.
Aký bol tvoj prvý dojem po príchode – čo ťa najviac šokovalo a čo príjemne prekvapilo?
Prvý šok? Doprava. Milión motoriek, ktoré idú všetkými smermi. Chodci prechádzajú cez cestu pomedzi idúce autá a motorky. Je to veľký chaos, ale zároveň časom zistíte, že je organizovaný. A taktiež zistenie, že na motorke viete odviesť naozaj všetko. Príjemné prekvapenie? Úsmevy a ochota miestnych ľudí – aj keď sa nevieme dorozumieť, vždy sa snažia pomôcť. Sú veľmi priateľskí.
Ako sa líši (tvoj) každodenný život vo Vietname od toho na Slovensku?
Život tu je rýchly, ale zároveň uvoľnený. Raňajky jem na plastovej stoličke na chodníku, po meste idem na motorke, často pracujem z kaviarne a chodím na nekonečné prechádzky pri východe alebo západe slnka. Rozprávam sa na ulici s neznámymi ľuďmi, ktorí idú len tak okolo. Na Slovensku som mala viac „pevný režim“, tu sa veľa vecí rieši spontánne.
Čo bolo pre teba najväčšou výzvou pri prispôsobovaní sa vietnamskej kultúre?
Určite prispôsobenie sa doprave – na začiatku to bol veľký stres. A jedenie paličkami. (smiech)
Vieš po vietnamsky? A ak áno, ktoré slová alebo frázy ťa najviac pobavili či prekvapili?
Poznám len základy – Xin chào (ahoj), Cảm ơn (ďakujem), Không (nie), Xin lỗi (prepáč), Tôi tên là Adela (Volám sa Adela), názvy jedál a viem narátať do 10. Konkrétne slová a frázy nie, ale niekedy sa pousmejem nad tónovaním viet. Majú 6 rôznych diakritických znamienok, ktoré označujú melódiu, a niekedy je vtipné počúvať, ako „spievajú“.
Aké vietnamské jedlo si si zamilovala a naopak – čo by si už nikdy nedala do úst?
Zamilovala som si vietnamské palacinky (Bánh xèo) a, samozrejme, polievku Phở – s hromadou byliniek. Nikdy viac by som neochutnala ovocie durian – tá vôňa sa mi už navždy zapísala do pamäti. Taktiež neviem prísť na chuť slanej káve, ktorá je vo Vietname taká populárna. Stačilo mi ju ochutnať raz.
Ako ťa vnímajú miestni, keď sa dozvedia, že si zo Slovenska?
Väčšina ani netuší, kde sa Slovensko nachádza, ale stalo sa mi párkrát, že vedeli podľa mena – Hamšík. Miestni veľmi radi pozerajú futbal.
Sú tam nejaké zvyky alebo tradície, ktoré by sme si podľa teba mali osvojiť aj u nás?
Určite kultúra pouličného jedla – to, že sa večer ľudia stretnú na ulici pri malom stole a jedlo je spoločenská udalosť. Ranné cvičenie – všetci vstávajú pred východom slnka, idú na pláž a hýbu sa: skupinové tance, beh, meditácia, plávanie alebo len naťahovanie. My sme na pláži, takže všetko sa deje tam, ale videli sme to aj v mestách ako Hanoj alebo Hočiminovo mesto, v parkoch.
Čo ti zo Slovenska chýba najviac – a čo by si si naopak vedela predstaviť priniesť z Vietnamu domov?
Samozrejme mi chýba rodina a kamaráti. Niekedy turistika v Tatrách – aj keď sú tu hory a kopce, Tatry sú len jedny. A prednedávnom som dostala chuť na makovník a tu som mak ešte nevidela. Z Vietnamu by som si priniesla nekonečný výber ovocia, egg coffee a tú energiu ulíc.
Máš nejaký zážitok alebo príhodu (vtipnú, bizarnú alebo aj milú), na ktorú nikdy nezabudneš a dokonale vystihuje život vo Vietname?
Stáva sa nám milá vec, že miestni sa chcú s nami fotiť – sme pre nich atrakcia na miestach, kde nechodia veľmi turisti. Každý deň nás prekvapia jazdou na motorke. Stále si myslíme, že sme už videli všetko, ale prekonávajú sa: celá 5-členná rodina na motorke, psy, skrine, kufre, pojazdná pec či obchod.
