Slovenka Kami žije v New Yorku: Na Štedrý deň ma okradli na Times Square. Finančná stránka je tu kameňom úrazu (ROZHOVOR)

Slovenka Kamila Kopčová sa pred rokom rozhodla pre obrovský krok v jej živote. Zbalila si veci, zanechala svoj život v Prahe a presťahovala sa do New Yorku. Riskovala všetko, aby sa raz samej seba nepýtala – čo, ak by. Namiesto obáv sa rozhodla objavovať neznáme, zdokonaľovať angličtinu a žiť život naplno. V rozhovore s Kami sa dozvieš viac o jej živote vo „Veľkom jablku“, o pekných aj menej pekných veciach, výzvach a či jej niečo zo Slovenska za veľkou mlákou chýba.

Čo ťa inšpirovalo k tomu, aby si sa presťahovala do New Yorku?

Pocit, ktorý som mala, keď som ho navštívila pred dvoma rokmi. Odkedy som sa vrátila späť do Prahy, nevedela som prestať myslieť na to, ako som sa tam cítila. Tak inak šťastne, ľahko a slobodne. Pocit, ktorý mi stál za to všetko nechať a preskúmať ho o trochu hlbšie. Nechala som prácu v divadle, kapelu, svoj podnájom, skoro všetko, na čom som roky pracovala. 

Žijeme predsa len raz, nie? Ďalšia vec je tá, že ja sa veľmi dobre poznám a nemohla by som žiť s myšlienkou „čo ak by som vtedy..“ Jednoducho idem, skúsim, zažijem, uvidím a taktiež som sa konečne chcela plynule naučiť jazyk. 

Ako by si opísala svoj prvý mesiac v NYC – čo ťa najviac prekvapilo alebo nadchlo? 

Ja som sa aklimatizovala veľmi rýchlo. V prvej polovici mesiaca to bolo skôr také spoznávanie, oddych a v druhej polovici som už nastúpila na letný intenzívny herecký kurz, na ktorý som bola prijatá, a keďže bol celkom náročný, tak si vyžadoval skoro všetok čas. 

Nespomínam si na niečo, čo by ma nejako veľmi prekvapilo, či už v zlom, alebo v dobrom zmysle slova. Približne rok som riešila, ako sa sem dostať, čo tu budem robiť, ako to finančne zvládnem, kedy sa vrátim, aké možnosti víz mám. „Bežné“ veci ako ľudia bez domova, metro, drahé potraviny a potkany ma neprekvapili. (smiech) Ja som vedela, do čoho idem.

Ale ak mám niečo podotknúť, tak ma určite neprestáva prekvapovať, ako veľmi tu oslavujú detské narodeniny. To je normálne taká udalosť, ako u nás svadba. Ďalšia vec sú tringelty, všetkým sa tu dávajú a rozhodne nie v malých čiastkach. Nehovorím len o baroch či reštauráciách, ale všetky služby – masáž, pedikúra, manikúra, čokoľvek, zaplatíte o približne 20 – 30 dolárov viac. Čo ma tiež ešte prekvapilo, je, že všade v metre majú reklamy na Tinder a Bumble.

Na sociálnej sieti píšeš, že sa venuješ herectvu a spevu. Popíš nám, ako vyzerajú tvoje bežné dni.

Úprimne, každý týždeň inak. Momentálne ste ma zachytili v období, keď sa toho nakopilo. Doobeda navštevujem hodiny angličtiny, robím si ďalší herecký kurz a do toho máme teraz skúšky na novú hru pripravovanú na Summer Festival. Inak chodím do gymu, varím, prechádzam sa, trávim čas s kamošmi, sama so sebou. Ja som tu mala ostať pôvodne len do decembra, keďže teraz však viem, že môj čas nie je nijako limitovaný, tak nezažívam pocit „ah toto ešte musím stihnúť“. Spevu napriek tomu, že bol veľkou súčasťou mojej práce v Prahe, sa tu teraz nevenujem. 

Aký projekt alebo pracovná príležitosť boli pre teba doposiaľ najpamätnejšie v USA?

Tie, ktoré ma snáď ešte len čakajú. (smiech) Hovorí sa, že tie najlepšie veci sa nám v živote ešte nestali, však? Úprimne sa ale teším z konkurzu, ktorý som nedávno absolvovala. Bola som vybraná medzi 13 hercov, ktorí budú mať možnosť pracovať s režisérom na jednej hre, ktorá bude predvádzaná na už spomínanom Summer Festivale, kde budú pozvané aj rôzne castingové agentúry či režiséri. 

Ktoré miesto je v NYC tvoje najobľúbenejšie?

To je veľmi ťažké, ja nemám ani obľúbenú farbu. Povedzme, že Washington Square Park, lebo je plný umelcov, vždy sa tam niečo deje a stretnete zaujímavých ľudí. Rada občas navštevujem Abyssinian Baptist Church – kde majú živý gospel, to je neopísateľná sila. 

Čo najkrajšie si zatiaľ zažila v New Yorku, na čo spomínaš s úsmevom? 

Vo všeobecnosti toto celé, čo žijem. Veď to je trochu šialené, a hlavne by mi pred tromi rokmi absolútne nenapadlo, že sa niekam budem sťahovať.

Na druhej strane, zažila si aj niečo zlé, nepríjemné – máš nejakú negatívnu skúsenosť s New Yorkom (ľudmi tam)?

Nejaké nebezpečné, zlé veci ma, našťastie, obchádzajú, nepríjemné som, samozrejme, zažila, ale beriem to tak, že to k veľkým dobrodružstvám patrí. Napríklad môj bývalý majiteľ a zároveň spolubývajúci, čo sa tváril ako kamarát, vyvesil moju izbu na Craiglist (niečo ako u nás Bazoš) k prenájmu, napriek tomu, že som tam bývala, a keď som prišla domov, moja izba bola otvorená a na prehliadke nová potencionálna nájomníčka. Vtedy som sa rozklepala, nespala celú noc, lebo som sa nemohla zamknúť, ale vedela som, že sa musím pozbierať a nájsť si nové spolubývanie.

Na Štedrý deň ma okradli na Times Square o čiastku môjho mesačného nájmu, čo je dosť, ale všetky tieto veci neberiem ako niečo zlé, proste sú to pre mňa lekcie, z ktorých som sa mala poučiť. Celkovo si tu určite treba dávať pozor na ľudí a netreba skoro nikomu veriť. Čo sa týka bezpečnosti, tak ja bývam v jednej z tých bezpečných lokalít, takže tu sa nebojím. 

Aký je tvoj najbláznivejší alebo najnečakanejší zážitok v New Yorku (USA) doteraz ?

Najbláznivejší, asi keď som sa sama o 5-tej ráno vybrala do mesta Philadelphia, lebo však „vo Philly som ešte nebola, pôjdem to omrknúť“. Najnečakanejší je, asi keď som New York navštívila po prvýkrát len na dva týždne a zhodou okolností si mamka s kamarátkami urobili výlet na narodeniny a stretli sme sa v New Jersey. Naši bývajú na Slovensku a ja v Prahe, takže sme sa nevideli tak často, preto to bolo veľmi príjemné. 

Popíš nám možno aj viac tú praktickú/finančnú stránku života v New Yorku – nájom, potraviny, služby. Ako si si našla bývanie, koľko to stojí, koľko mesačne minieš na život? Máš stanovený nejaký budget?

Finančná stránka je kameňom úrazu. NYC je drahé, doprava na mesiac ma vyjde ako ročná metro karta v Prahe. Potraviny sú extrémne drahé, ale po pár mesiacoch už proste viete, kde čo nakupovať, aby ste ušetrili. Ja som veľký šetrič a fakt pozerám aj na dolárový rozdiel, ale to som robila vždy, aj keď som šetriť nemusela. Nemám rada míňať na niečo, čo je lacnejšie o ulicu ďalej (obrazne povedané). Nájom len jednej malej izby v zdieľanom byte ma vyjde viac ako celý byt v Prahe. Na prepočet nejakých 1000 eur.

Chýba ti niečo zo Slovenska okrem rodiny?

Nezdieľaná pračka, DM drogéria, moje posedenia s kamošmi na Náměstí Jiřího z Poděbrad, divadlo, stage. Koncertovala som tri roky s Ewou Farnou, to je taká moja kapelná rodina, preto stage.

Vnímaš/všímaš si niečo na živote (ľuďoch, prostredí) v New Yorku, čo by sme si mohli osvojiť a implementovať do života aj my na Slovensku?

Ťažko je mi povedať v spojitosti so Slovenskom, pretože posledných 9 rokov som žila v Prahe, ale myslím, že tieto veci môžu byť aplikovateľné na obe strany. Mali by sme sa snažiť vytvoriť menej „odsudzujúce“ prostredie a uvedomiť si, že byť odlišný je krásne, nosiť iné veci nie je divné a že nemusíme mať názor na všetko.

Zdravenie na ulici, prihováranie, komplimenty náhodným okoloidúcim – to je úplne bežné. Žitie v prítomnosti. Mám pocit, že my sa stále za niečím naháňame, a nemyslím len kariérne. Upriamujeme sa na budúcnosť a neprežívame aktuálny moment naplno.

Čo ma veľmi milo prekvapilo, je, že starší ľudia majú extrémny elán do života. Oni sú schopní sa aj v 60-ke zapísať na herecký kurz či chodiť na hodiny stepu. Vek nehrá žiadnu rolu. Taktiež randenie je tu trošku iný level, muži sú tu oveľa väčší gentlemani. Na druhej strane si rozhodne myslím, že je aj pár vecí, ktoré by sa mohli naučiť oni od nás.

Nakoniec možno netradične vážnejšia otázka – riešiš s domácimi, tamojšími kamarátmi aj politiku? Nevieme, či je to pre teba blízka téma, ale v súvislosti s Trumpom a aktuálnym dianím – pociťuješ to nejako vo svojom každodennom živote? Ak máme dobrú informáciu, presťahovala si sa do New Yorku ešte vtedy, keď nebol prezidentom – tak či vnímaš nejakú zmenu.

Vo svojom každodennom živote to nepociťujem. Povedala by som, že u nás sú mladí ľudia do politiky viac ako tu. Skôr by som povedala, že má na to každý svoj názor, ale túto tému sám bežne neotvorí. 

Určite pociťujem zmenu, čo sa týka víz a vycestovania, lebo sa ma to ako imigranta týka, a aktuálna situácia s Iránom tiež neveští nič dobré. Je tu však toľko iných zaujímavých a krásnych vecí, že mám pocit, že sa ľudia sústreďujú skôr na to.

Určite by som však chcela podporiť aj ostatných ľudí, ktorí majú obavy urobiť vo svojom živote nejaký veľký krok. Nebojte sa. Nebojte sa urobiť čokoľvek, po čom túžite, ak je váš zámer úprimný, budete v bezpečí.