Slovenka Nika Vujisić o poruche príjmu potravy: Pamätám si pocit, že ak nebudem krásna a chudá, tak ani nechcem žiť

Poruchy príjmu potravy sú tichým zabijakom, ktorý sa k nám prikráda pomaličky, postupne, až nás napokon úplne zvalcuje. Začne to vynechanou večerou, odmietaním duple u babky či náhradou pečiva za niečo „prijateľnejšie“, a ani sa nenazdáš, si v tom až po uši. Z kalórií sa stane úhlavný nepriateľ a pohľad na plný tanier ti začne spôsobovať úzkostné stavy.

Týmto peklom si prešla aj slovenská influencerka a trojnásobná blogerka roka Nikoleta „Nika“ Vujisić. V začarovanom kruhu odopierania, prejedania sa a hladovania sa motala neuveriteľných trinásť rokov a dodnes tento problém nemá v sebe stopercentne zrovnaný.

O svojej tŕnistej ceste za sebaprijatím a boji (nielen) s anorexiou otvorene hovorí vo svojich podcastoch, teraz sa však s nami rozhodla ísť ešte hlbšie. Kedy si uvedomila, že má problém a aké pálčivé myšlienky ju prenasledujú dodnes? To všetko sa dozvieš v nasledujúcom rozhovore.

Ďakujeme, že si si na nás našla čas. Poruchu príjmu potravy (ďalej len PPP) vie niekedy odštartovať aj jeden nemiestny komentár. Bolo to tak aj v tvojom prípade?

U mňa poruchu príjmu potravy nespôsobili žiadne externé vplyvy, ale ja a môj detský sen stať sa misskou. Rokmi a terapiami som zistila, že ten problém bol oveľa hlbší a komplexnejší, ako na prvý pohľad vyzeral. Za prvotný spúšťač však považujem práve spomínanú súťaž krásy.

Čo je porucha príjmu potravy? Poruchy príjmu potravy sú ochorením, ktoré sa vyznačuje patologickým správaním v spojitosti s jedlom a vnímaním vlastného tela. Medzi najčastejšie patrí anorexia, teda zámerné odmietanie jedla s cieľom redukcie telesnej hmotnosti, a bulímia, teda prejedanie sa a následné zvracanie.

Kedy sa u teba začala rozvíjať PPP a ako to na začiatku vyzeralo?

Experimentovať s jedlom som začala už ako 15-ročná. Ako prvé som vyradila pečivo a prestala jedávať po šiestej večer. Dlho som si hovorila, že som o tom niekde čítala, no nedávno som si uvedomila, že táto rada vlastne prišla od mojej maminy. Ona raz spomenula, že chce schudnúť, a teda vyradí pečivo a nebude jesť po šiestej večer.

Toto bolo v našej rodine také zaužívané – nejesť večer a vyradiť pečivo. Len ja som potom začala vyraďovať ďalšie a ďalšie potraviny a čítať rôzne proana a promia stránky, v ktorých sa dievčatá trpiace poruchami príjmu potravy navzájom podporovali. Po veľmi krátkej dobe už nebolo cesty späť.