Mladá Slovenka Veronika (25) nedávno absolvovala jogový pobyt v Portugalsku. V rozhovore nám prezradila, čo sa jej tam najviac páčilo, čo menej a ako vyzeral ich program. Stálo to za tie peniaze a prečo by si účasť na jogovom pobyte druhýkrát lepšie premyslela?

Bolo to prvýkrát, čo si bola na takomto pobyte? Prečo práve tento? Čo ťa na ňom najviac zaujalo?

Bolo to prvýkrát, čo som bola na takto dlhom joga pobyte. Jogu praktizujem už niekoľko rokov, ale len na laickej úrovni. Absolvovala som už joga pobyt, ktorý trval jeden víkend. Tento trval 5 dní, takže to bolo dlhšie a intenzívnejšie. Musím povedať, že pre tento pobyt som sa rozhodla predovšetkým kvôli lokalite.

Portugalsko je moja vysnená krajina, sama neviem prečo, ale cítim, že ma tá krajina volá. Už dlhšie som poškuľovala po nejakom takom pobyte. Vyhliadnutý mám aj ajurvédsky pobyt na Srí Lanke, tak som si povedala, že toto bude taká malá skúška. Aj keď takéto joga pobyty sú dosť odlišné od tých ajurvédských na Srí Lanke. Šlo mi o to vyskúšať si to.

Inštruktorku, ktorá tento pobyt organizovala, sledujem už dlhší čas na Instagrame. Cvičila som s ňou zopár online lekcií. Keďže ja som taký typ, ktorý nerád rieši a organizuje, keď som uvidela ponuku, ktorú stačí „len zaplatiť“ a mám všetko, po čom túžim – cvičenie, oddych, aktívna dovolenka, spoločenstvo žien a moje milované Portugalsko -, bolo jasné, že idem.

Poznali sa tam navzájom niektoré baby alebo ste sa všetky stretli prvýkrát? Aká bola atmosféra medzi vami?

Inštruktorka, s ktorou sme šli, má svoje vlastné štúdio, do ktorého chodia baby cvičiť pravidelne. To znamená, že im tieto pobyty nie sú cudzie, pretože ich organizuje v podstate pravidelne, či už na Slovensku, alebo v zahraničí. Nás bolo na pobyte 10 a niektoré baby sa poznali už predtým, minimálne sa raz stretli. Ja som okrem lektorky pred pobytom nepoznala nikoho a aj ju len z online sveta.

Musím povedať, že som mala pred pobytom obavy presne z toho, aké to bude stretnúť toľko cudzích ľudí, či si sadneme, s kým budem na izbe, či to bude klapať a podobne.

Už od príchodu na letisko bola atmosféra medzi nami veľmi príjemná a uvoľnená. Bolo cítiť, že sme na jednej vlne a na pobyt ideme so spoločným cieľom – nájsť ZEN, nájsť pokoj, cvičiť a užiť si to tam. Naozaj sme si všetky sadli, dokázali sme sa jedna druhej otvoriť, odhaliť svoje súkromie a životné príbehy, ktoré bolo niekedy naozaj veľmi silné.

Ako vyzeral váš denný program? Bol čas aj na individuálne aktivity?

Program bol dosť nabitý, hlavne fyzickými aktivitami. Hneď, ako sme prišli, nám organizátorky so smiechom povedali, aby sme sa pripravili na to, že to bude aktívna dovolenka. A aj bola. Každé ráno sme začínali s jogou o 7:30 s tým, že o 6:30 bola možnosť ísť si zabehať alebo na prechádzku. Bolo to dobrovoľné, v zásade aj všetky hodiny jogy boli dobrovoľné, ale to nevynechal nikto. Ja som bola behať asi dvakrát, niekedy som uprednostnila hodinu spánku navyše, keďže fyzicky bol pobyt dosť vyčerpávajúci.

Po rannej jogovej praxi nasledovali nikdy nekončiace raňajky. Nie, nie je to preklep ani vtip, Portugalci totiž nemajú časový limit na to, do koľkej sa môžete naraňajkovať. Začínali sme o 9 a končili, keď nám to vyhovovalo, väčšinou medzi 11. až 12. hodinou. Po raňajkách bol priestor na vlastný program, oddych pri bazéne, spánok, čítanie, opaľovanie sa či plávanie.

Druhá časť programu začínala variabilne, ale väčšinou medzi 14. – 15. poobede. Buď sme mali jogový workshop, alebo sme išli niekam na výlet. Keďže sme bývali trošku ďalej od mesta, prispôsobovali sme tomu aj čas, lebo napríklad na pláž či do obchodu sme museli trošku cestovať. Boli sme na pláži pri oceáne, pozrieť si legendárne portugalské útesy, navštívili sme priľahlé mestečká, aby sme nasali prímorskú atmosféru.

Večerali sme buď v meste, alebo na ubytovaní, záviselo to od programu. Keď sme boli v meste, bol čas na „rozchod“, každý si mohol zájsť, kam chcel. Takisto aj na pláži bolo dosť času na vlastný program.

Čo sa ti na tomto pobyte páčilo najviac? Naplnil tvoje očakávania?

Fú, to je ťažká otázka. Či to naplnilo moje očakávania? Asi som nemala žiadne. Jediná moja túžba pred odchodom bola, aby som si tam mentálne oddýchla a dokázala sa vymaniť z každodenných povinností bežného života. A to sa mi podarilo. Veľmi dobre som si tam mentálne oddýchla, čo je fajn, lebo v domácom prostredí a pri pracovných povinnostiach je náročné mentálne vypnúť. Fyzicky som prišla domov maximálne vyčerpaná, ale to sa dá dobehnúť a dať dokopy.

Najviac sa mi asi páčilo byť mimo civilizácie, v takom ideálnom prostredí s vecami, ktoré sú pre mňa v živote dôležité. Počas pobytu som si uvedomila, že vôbec neviem, ako beží čas doma, čo sa deje v práci, čo robia blízki, aký je vlastne deň. To bolo úžasné. Skrátka som na chvíľu odišla do raja, kde bolo len cvičenie, oddych a ja sama.

Čo bolo, naopak, možno pre teba negatívom? Prekvapilo ťa niečo počas pobytu?

Negatíva mám asi len také subjektívne. Ja nie som človek, ktorý si dokáže za pár dní nájsť kamarátov, takže mne osobne tam chýbal nejaký môj človek. So všetkými babami bolo super, spoznala som nových ľudí a nemôžem povedať, že by mi tam vyslovene niekto nevyhovoval. Len som cítila, že mi tam akosi chýba nejaká známa tvár alebo niekto, na koho by som bola zvyknutá. Ale, ako vravím, to je dosť subjektívna vec.

Počas pobytu som ale mala svalovku aj na takých miestach, na ktorých som ani nevedela, že mám svaly. Posledný deň som si ledva umyla zuby. (smiech) Takže toto ma asi dosť prekvapilo, nečakala som až takú úroveň fyzickej aktivity. Nebolo to negatívum, ani to tak nemyslím, skôr sa len pri takomto štýle dovolenky treba naozaj psychicky pripraviť na to, že ten pohyb a cvičenie (v našom prípade praktizovanie jogy) každý deň minimálne 3 hodiny je pre telo dosť intenzívna záťaž.

Išlo o pokročilú jogu alebo by to zvládol aj začiatočník? Pre koho je pobyt vhodný?

Myslím si, že pobyt nie je vhodný pre každého. Nie kvôli rozdielnej úrovni jogy, to problém nie je. Človek by si ale mal zvážiť, či je pripravený na takú fyzickú aktivitu a celkovo na to nastavenie. Ak si odpovie na túto otázku áno, potom je to pre neho určite vhodné. Pri praktizovaní jednotlivých pozícií boli vždy na výber náročnejšie aj jednoduchšie varianty cvikov, takže každý išiel podľa svojich možností a schopností. Na druhej strane, keď človek vidí, ako to ide ostatným, túži, aby to šlo aj jemu, takže ťa to vlastne motivuje posúvať svoje vlastné hranice.

Joga je o slobode, takže by ťa strach z nedostatočnej úrovne nemal zväzovať a brániť ti v tom sa posúvať. Odporúčam ho určite každému bez ohľadu na úroveň jogy. Myslím si ale, že je fajn sa možno poradiť aj s organizátormi a určite by mali vedieť o akýchkoľvek obmedzeniach, či už fyzických, ale aj osobných.

Ja síce cvičím jogu dlho, ale nikdy som neskúšala stojku. Mali sme počas pobytu jeden workshop zameraný na stojky. Všetkých 9 báb tú stojku urobilo, ja nie. Bola som veľmi, naozaj veľmi frustrovaná. Do konca týždňa sa mi ju podarilo urobiť raz, pričom všetkým babám sa to darilo oveľa lepšie ako mne. A nikto okrem mňa to neriešil.

Naozaj som sa necítila nijak vyčlenená z kolektívu alebo že by mi inštruktorka musela dávať iné cviky ako ostatným, lebo som niečo nedokázala urobiť. Vždy pri praktizovaní zdôrazňovala, že nie je lepší a horší variant alebo správna a nesprávna forma. Všetky úrovne praktizovania sú správne a závisí od individuálnych schopností cvičiaceho. Joga je beh na dlhú trať a každý krôčik sa pri nej počíta.

Povedala by si, že to stálo za tie financie, alebo mohla byť cena nižšia?

Uff, tak na toto neviem odpovedať. Vôbec nemám prehľad o cenách služieb v Portugalsku, o cene ubytovania, jedla a pod. Cena za tento pobyt nebola nízka, no treba si uvedomiť, že v rámci nej boli letenky, auto, ktorým sme sa prepravovali počas celého pobytu, raňajky, ubytovanie a k tomu všetkému aj v podstate súkromná inštruktáž jogy.

Keďže sme boli malá skupina, každej z nás sa mohla inštruktorka venovať individuálne, čo bolo veľmi fajn. Takže neviem, samozrejme, že si viem predstaviť aj nižšiu sumu za 5 dní v Portugalsku, no na druhej strane neviem, či je to možné vzhľadom na dnešné ceny všetkého.

Išla by si ešte raz na podobný pobyt alebo chceš skúsiť niečo iné?

Nešla by som, asi by som si to druhýkrát lepšie premyslela a nechcem skúsiť už nič iné. (smiech) Aspoň teda teraz nie. Momentálne sa ešte stále aklimatizujem doma, najmä moja hlava, keďže som naozaj počas tohto pobytu vypla od vonkajšieho sveta tu na Slovensku. Zatiaľ sa cítim aj dosť vycvičená, čiže ani k aktívnemu cvičeniu sa momentálne neviem dokopať, ale je mi takto dobre.

Prehodnotila som aj svoju túžbu ísť na Srí Lanku, v zmysle, že by som si tam so sebou rada zobrala niekoho známeho, keďže sa tam chodí väčšinou na minimálne 3 týždne a toľko času s cudzími ľuďmi by pre mňa bolo naozaj veľa.

Nešla by som tam ešte raz preto, že som si uvedomila, že to asi nie je úplne ten typ dovolenky, ktorý by mi vyhovoval. Vôbec rozhodnutie ísť neľutujem, len to je špecifický koncept dovolenky, na ktorú človek musí byť pripravený a musí mu to vyhovovať. Osobne by som nič nemenila na podstate a priebehu, je to pripravené dobre, je to uspokojivé a dostatočne to napĺňa potenciál a predpoklady, ktoré človek čaká od joga pobytu. Ja by som sa však nabudúce vybrala na takýto výlet/dovolenku s blízkymi ľuďmi a vyhovovalo by mi to viac.