Pomaly tu máme koniec októbra, a to je čas, ktorý sa spája so sviatkom Všetkých svätých a jeho protiváhe – Halloweenom. Oba tieto fenomény vystihujú nadprirodzené zážitky, aj keď jedna strana je viac duchovná a spirituálna, druhá prioritne orientovaná na vyvolanie strachu, zábavu a komerciu. V pozadí oboch týchto sviatkov však stojí stretnutie so smrťou.

Lindita, s ktorou sme ti už pred nejakým časom priniesli rozhovor o skúsenosti s očistným pobytom v tme, ktorý si ešte sama zintenzívnila dobrovoľnou hladovkou, sa dlhodobo venuje spiritualite, duchovnu a napojeniu sa na svoje minulé ja. Preto sme ju oslovili s otázkou, či už mala nejaký nadprirodzený zážitok. Dotkla sa už niekedy smrti? A čo vlastne smrť znamená? Jej odpovede sú viac ako zaujímavé.

Čo podľa teba a pre teba znamená smrť?

Kedysi som sa smrti veľmi bála, pretože som si nevedela predstaviť, čo bude potom. Bolo to pre mňa také zvláštne, že z ničoho nič skončí všetko, čo je mi známe celý život, a vlastne akoby zmiznem. Ťažko sa mi to vôbec vysvetľuje, no prišlo mi to veľmi nepredstaviteľné. Momentálne to však beriem úplne inak. Smrť je pre mňa novým začiatkom. A čo je hlavne iné ako kedysi, je to, že smrťou vnímam iba smrť fyzického tela, nie toho duchovného – to mi možno pomohlo prekonať aj tento strach.

Veríš, že existuje život po smrti? Veríš na nebo, peklo a nejakú entitu, ktorá je nad tým všetkým? Na základe čoho veríš v toto presvedčenie? Čo ťa k tomu viedlo?

Áno, určite verím v posmrtný život alebo lepšie povedané, verím ako v minulé, tak v budúce životy. Teda pre mňa to nekončí „tým jedným životom tu“. Napríklad, ja o sebe viem a vnímam, že som veľmi stará duša a že tu ani zďaleka nie som prvýkrát.

Čo sa týka mojej viery, tam je to trošku iné – od detstva som učená a vnímam posmrtný život presne, ako si to opísala ty, a teda nebo-peklo. V Koráne je opisované nebo ako rajská záhrada, kde sa nám dostane tých najkrajších darov a posmrtného života. Naopak, peklo ako tie najtemnejšie, najhorúcejšie mučiace plamene, v ktorých budeme potrestaní za všetky svoje hriechy.

Ako spomínam, hoci som celý život veriaca, na určité veci z viery sa pozerám inak. U mňa funguje pravidlo „Najprv sa o tom presvedč, kým budeš slepo nasledovať akúkoľvek inú pravdu“. Raz som to čítala a veľmi to so mnou rezonuje nielen v náboženstve, ale celkovo v živote.

Je jasné, že sú pre mňa určité veci, ktoré by sme mohli nazvať hriechom, ale ja sa na to skôr pozerám z pohľadu ľudskosti. Pre mňa veriaci nemusíš byť na to, aby si vedel, čo to znamená byť dobrým a, naopak, zlým človekom.

Ako podľa teba život po smrti vyzerá?