Je leto – ročné obdobie, na ktoré zbožne čakajú mnohí z nás. Konečne sa budeš môcť natiahnuť niekde pri vode, chytiť trochu bronzu, okúpať v jazere či vychutnať si vychladené pivko na terase. Nie pre všetkých z nás je však leto takéto radostné a príjemné. Jednou z nich je aj Slovenka Denisa, ktorá trpí alergiou na slnko.

Aké útrapy sa s takouto netradičnou diagnózou spájajú? Čo všetko musí podstúpiť, aby mohla žiť aspoň relatívne obyčajný život a stráviť nejaký ten čas so svojimi priateľmi či blízkymi? Presne to nám prezradila v nasledujúcom rozhovore. Ak ťa zaujíma, čo všetko patrí k životu s alergiou na slnko, tak bez debát čítaj ďalej.

V prvom rade by sme sa ti chceli poďakovať za rozhovor. Povedz nám na úvod – trpíš touto alergiou od detstva, alebo sa u teba vyvinula až neskôr?

To je zaujímavá otázka. Paradoxne, už ako dieťa som mala averziu voči slnku a naši mi povedali, že som vonku kvôli tomu vždy zvykla plakať. No nemyslím si, že to malo niečo spoločné s alergiou na slnko. Tá sa u mňa „rozbehla“ až v puberte. Bola som v letnom tábore a doteraz si pamätám, ako som pribehla za animátorkou so slzami v očiach, lebo som mala kožu pokrytú červenými fľakmi, ktoré štípali a svrbeli ako fras.

Hneď nám napadlo, že je to alergia, no čakali sme niečo iné. Buď nejaká rastlina, o ktorú som sa obtrela, alebo jedlo, ktoré som zjedla. Po niekoľkých návštevách lekára sa ukázalo, že je to histamínová reakcia môjho tela na vystavenie slnečnému žiareniu.

Spomínaš pubertu. Bolo tvoje dospievanie následkom alergie v niečom iné ako dospievanie ostatných detí?

Nebol tam až taký dramatický rozdiel, no musela som extrémne dbať na používanie opaľovacieho krému. EXTRÉMNE. U nás doma sa tomu nikdy neprikladal veľký význam. Jasné, keď sme v lete išli k vode, všetci sme sa natreli, no že by to bola každodenná rutina, sa povedať nedá.