Vieš si predstaviť odísť žiť do inej krajiny? Nie na výlet, ale žiť. Zohnať si bývanie, prácu, vytvoriť si nové priateľstvá… a to všetko s „miernou“ jazykovou bariérou. Mladá Slovenka Tinka sa rozhodla odísť do zahraničia. Momentálne žije v Amsterdame, aj keď Holandsko nebolo jej vysnenou destináciou, skôr to bolo dielom náhody.

V Amsterdame si však momentálne plní sny a v rozhovore nám porozprávala o tom, ako prekonáva kultúrne rozdiely v tejto krajine. Pri čítaní zistíš pravdu o pracovných príležitostiach, bývaní aj živote v tejto fascinujúcej metropole Holandska.

Prečo si sa rozhodla odísť zo Slovenska? Čo ťa motivovalo presťahovať sa do Holandska, konkrétne do Amsterdamu, a ako dlho už si tam? Plánuješ sa niekedy vrátiť?

Už dlhšie ma lákalo vyskúšať si, aké je to žiť a pracovať v zahraničí, nakoľko pracujem v IT a prácu v slovenskom jazyku prakticky roky nepoznám. Taktiež som zvykla občas chodiť na pracovné cesty do zahraničia, kde som videla ľudí, ako som ja, ktorí robia rovnakú prácu pre tú istú firmu, ale za oveľa viac peňazí a možno ani nie tak dobre!

Tak som si povedala, že toto by som vedela sama zmeniť, a odvtedy ma lákalo ísť využiť svoje talenty niekde von. Amsterdam bol viac-menej náhodný výber, mala som v merku asi 3 krajiny. Holandsko aj preto, že tu takmer všetci hovoria po anglicky. Žijem tu už 3 roky a momentálne nad návratom nepremýšľam, ale nikdy nehovor nikdy.

Amsterdam je známy ako veľmi multikultúrne mesto plné ľudí rôznych názorov, orientácií, spôsobov myslenia a života. Mala si nejaké očakávania od tohto mesta? Aký bol najväčší šok, ktorý si po presťahovaní sa do Amsterdamu z konzervatívneho Slovenska zažila?

Neviem, či som mala nejaké očakávania. Uvedomujem si, že ja som v tomto živote dosť privilegovaná vďaka mojej farbe pleti, vlasov a očí, orientácii, ale aj to, že som sa narodila práve v Európe. Toto privilégium si veľmi vážim, ale teda aj preto nemám pocit, že sa môj život z hľadiska mojich práv a slobôd nejako zmenil.

Šok bol skôr spojený so studeným letom a dlhým temnom v zimnom období. Ak by som mala predsa len spomenúť nejaký kultúrny šok, tak je to určite menej temperamentu, ako máme my Slováci. A dohadovanie stretnutí.

U nás je normálne, že keď ideš s niekým von a ozvú sa ti nejakí iní kamoši, povieš im, kde si/s kým si a že sa môžu pridať. Tuto to neexistuje. Rozšíriť stretnutie o viac ľudí sa považuje akoby za niečo neslušné. Všetko je presne naplánované, od-do, lebo potom bežíš na ďalšie stretnutie alebo do fitka. Počula som, že niektorí si do kalendára plánujú dokonca aj ničnerobenie.