Slovenka pracuje v Európskej komisii: Tam, kde sa pohybujem ja, je Slovensko vnímané pozitívne

Európska komisia je najvyšší výkonný orgán Európskej únie, ktorý navrhuje legislatívu a zároveň dohliada na to, či ju všetky členské štáty Únie poctivo dodržiavajú. Slovenka Andrea je súčasťou tejto inštitúcie už takmer dvadsať rokov a v dnešnom rozhovore nám dovolila nahliadnuť nielen do svojho pracovného života, ale aj do toho súkromného.

Andrea spočiatku pôsobila na oddelení brífingov Generálneho sekretariátu, no po zmene špecializácie zakotvila v Právnom servise. Čo všetko si práca na takomto poste vyžaduje a ako sa k nej bežný smrteľník vôbec môže dostať? Vystačí si na nej človek „len“ s dvomi jazykmi? To a ešte omnoho viac sa dočítaš v nasledujúcich odsekoch.

Ako si sa k tejto práci dostala? Bolo odjakživa tvojím snom pohybovať sa v tejto sfére? Ako prebiehal pohovor a výberové konanie?

Vzhľadom na môj vek a fakt, že som sa narodila ešte za hlbokej totality, táto práca mojím snom byť ani nemohla. Ako každé iné dievčatko som v tom čase aj ja snívala o práci kaderníčky, baletky alebo učiteľky.

Slovensko vstúpilo do Európskej únie 1. mája 2004. Pár mesiacov predtým európske inštitúcie vypísali konkurzy na posty európskych štátnych úradníkov, aby boli naplnené kvóty, ktoré má každý členský štát v každej z nich. Konkurz ako taký trval zhruba 18 mesiacov a prebiehal v jednom z troch pracovných jazykov EÚ inštitúcií, teda angličtine, francúzštine alebo nemčine.

Pozostával z testu o Európskej únii, jazykových a numerických znalostí, jednej praktickej úlohy a krátkej písomnej práce v rodnom jazyku. Po vyhodnotení týchto úloh bolo možné postúpiť pred výberovú komisiu v Bruseli, ktorá viedla ústny pohovor. Ak ste aj ten absolvovali úspešne, dostali ste sa na takzvanú rezervnú listinu, vďaka ktorej ste mohli dostávať pracovné ponuky zo spomínaných inštitúcií.