Do Austrálie pôvodne odchádzala len na tri týždne za láskou, no z krátkej návštevy sa napokon stal nový domov. Silvia Tomčalová dnes žije v Perthe, podniká vo finančnom a investičnom prostredí a buduje aj vlastnú módnu značku. V rozhovore opisuje, koľko stojí život v Austrálii, čo ju prekvapilo na tamojších ľuďoch a prečo sa napriek pohodlnému životu stále vracia na Slovensko.
Prečo si sa rozhodla odísť práve do Austrálie a prečo si si za svoj domov vybrala Perth? Čo bolo tým hlavným impulzom, ktorý ťa prinútil opustiť Slovensko?
Môj prvotný dôvod bol vlastne veľmi jednoduchý – išla som za svojím srdcom a za láskou. Svojho dnes už manžela, ktorý je Austrálčan, som spoznala na Slovensku a do Perthu som za ním pôvodne mala ísť približne na tri týždne. Z troch týždňov sa však postupne stal môj život. (smiech) Možno to pre mňa nebol až taký dramatický krok aj preto, že som už predtým žila pomerne nomádsky. Od roku 2019 fungujem ako freelancer, takže som nikdy nebola pracovne pripútaná k jednému miestu. Študovala som a žila v Nemecku, určitý čas som žila aj v Dubaji, veľa som cestovala a bola som zvyknutá pracovať prakticky odkiaľkoľvek.
Ani dnes však nežijeme spôsobom, že by sme boli dvanásť mesiacov v roku v Austrálii. S manželom veľmi veľa cestujeme. Niekoľko mesiacov sme v Austrálii, potom sme niekoľko mesiacov v Európe, cestujeme po Ázii – Bali, Thajsko, Čína – a pravidelne sa vraciame aj na Slovensko. Perth je môj domov a cítim sa tam doma. Ale rovnako sa cítim doma na Slovensku či na ďalších miestach, ku ktorým som si vytvorila vzťah.
Čím sa dnes v Austrálii živíš?
V Austrálii sa dnes pohybujem najmä vo finančnom a investičnom prostredí. Okrem toho sa venujem vlastným podnikateľským projektom, máme aj investičné aktivity a nehnuteľnosti a postupne k tomu pribudla moja ďalšia veľká láska – móda. K podnikaniu som sa však nedostala až v Austrálii. Vyštudovala som marketingovú a masmediálnu komunikáciu a už počas školy som pracovala na rôznych projektoch. Približne od roku 2019 som začala fungovať samostatne. Pribúdali klienti, pre ktorých som robila marketingové stratégie, obsah, reklamu, kreatívu, komunikáciu či PR, a z freelancingu sa postupne stalo podnikanie. Keď som teda prišla do Austrálie, profesionálne som nezačínala od nuly. Pokračovala som v podstate v tom, čo som už robila v Európe.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneMóda však pôvodne vôbec nebola môj podnikateľský plán. Bola to skôr láska, ktorú som mala v sebe odmalička. Mama mi dávala šiť šaty a kostýmy, sledovala som trendy a vždy som milovala niečo trochu iné. Rodina si zo mňa celý život robila srandu, či si aspoň raz nemôžem obliecť niečo „normálne“. (smiech) Ja som však vždy potrebovala mať na sebe nejaký výrazný prvok. Extravagancia ma jednoducho baví. Paradoxne práve Austrália túto moju stránku ešte viac vytiahla na povrch. Austrálsky každodenný štýl je podľa mňa v porovnaní s Európou oveľa uvoľnenejší – veľa activewearu, športového oblečenia, legín či žabiek.
Mne však chýbala tá európska kultúra obliekania, keď aj počas bežného dňa na ulici vidíte krásne a zaujímavé outfity. Som jednoducho Európanka a móda je pre mňa forma sebavyjadrenia. Až som si povedala: prečo si to nevytvorím sama? Začala som si kresliť vlastné modely, počas našich ciest po Ázii som objavovala kvalitné látky a našla som si šikovných krajčírov. Postupne som si začala dávať vyrábať vlastné kúsky a neskôr prišli aj ručne vyrábané kabelky. Tak vlastne vznikol SISIK Atelier. Nebolo to rozhodnutie typu „od zajtra budem módna návrhárka“. Vznikalo to postupne z môjho životného štýlu, lásky k móde a z potreby tvoriť.
Ako vyzerali začiatky tvojej značky v Austrálii – koľko ťa stoja materiály a nájom, a dá sa malou módnou značkou v Austrálii reálne uživiť?
Najskôr to bola menšia séria oblečenia na každodenné nosenie a šaty, ktoré som navrhovala podľa toho, čo by som sama chcela nosiť. Pri oblečení však nešlo iba o extravaganciu.
Oblečenie podľa mňa nemá vyzerať dobre iba na vešiaku. Musí fungovať na žene, ktorá ho nosí. Móda pre mňa navyše nebola úplne neznáme podnikateľské prostredie. Cez svoju marketingovú prácu som už predtým spolupracovala s menšími slovenskými aj medzinárodnými značkami, ktoré mali vlastné produkty alebo výrobu oblečenia. Keď som teda začala budovať vlastnú značku, nepozerala som sa na ňu iba očami človeka, ktorý miluje módu, ale zároveň očami marketéra a podnikateľa.
Prvými zákazníčkami boli kamarátky a ženy z môjho okolia. Potom však prišli momenty, keď som pochopila, že produkt dokáže zaujať aj úplne sám. Raz som napríklad sedela na káve a mala kabelku položenú na stole. Jedna žena ju zbadala, prišla sa na ňu opýtať a nakoniec prišla ku mne do ateliéru a odišla rovno s dvoma kabelkami. Neskôr si odo mňa kúpila aj šaty. Toto je jedna z vecí, ktoré sa mi na Austrálii páčia. Keď sa ľuďom niečo naozaj páči a môžu si to dovoliť, sú ochotní si to kúpiť a zároveň podporiť menšieho tvorcu.
Čo sa týka nákladov, je veľmi ťažké povedať jedno číslo, pretože nerobím masovú produkciu. Pri kabelke sa náklady podľa materiálu a prevedenia môžu pohybovať približne od 60 do 100 eur, ku ktorým treba pripočítať moju ručnú prácu, balenie, dopravu a ďalšie náklady. Pri oblečení sú rozdiely ešte väčšie. Predstava, že výroba v Ázii automaticky znamená lacnú výrobu podľa mňa vôbec neplatí. Kvalitný materiál a kvalitná práca stoja peniaze kdekoľvek na svete.
A či sa dá malou módnou značkou v Austrálii uživiť? Myslím si, že áno, ak je správne nastavená. Je tam kúpyschopná klientela a ľudia sú ochotní zaplatiť za niečo originálne, kvalitné a osobné. Zároveň však nechcem vytvárať rozprávkový príbeh, že som jedného dňa vyrobila kabelku a odvtedy žijem iba z módy. Stále mám svoju hlavnú profesionálnu kariéru v marketingu a ďalšie podnikateľské aktivity. A práve to mi dnes dáva veľkú slobodu.
Aké sú finančné rozdiely medzi životom na Slovensku a v Austrálii? Ako sa v Perthe zarába, a aký príjem už človeku umožňuje žiť tam podľa teba pohodlne?
Finančný rozdiel medzi Slovenskom a Austráliou samozrejme existuje. Austrália však podľa mňa ponúka veľmi dobrú životnú úroveň aj ľuďom v bežných profesiách. Vyššie mzdy zároveň znamenajú vyššiu kúpyschopnosť, čo vidím aj pri vlastnom podnikaní. Ak niekto zarába 1 500 eur mesačne, je úplne pochopiteľné, že bude veľmi zvažovať, či dá 300, alebo 600 eur za ručne vyrábanú kabelku. V Austrálii je však väčšia skupina ľudí, pre ktorých takýto nákup nepredstavuje zásadný zásah do mesačného rozpočtu.
Zároveň však nechcem vytvárať predstavu, že prídete do Austrálie a automaticky ste bohatí. Austrália má vysoké platy, ale má aj vysoké životné náklady. Veľkým problémom Perthu je dnes napríklad bývanie. Nájom sa štandardne uvádza za týždeň a za pekný 2-3-izbový byt môžete podľa lokality pokojne platiť okolo 800 až 900 austrálskych dolárov týždenne (v prepočte okolo 550 eur). Samozrejme, dá sa bývať lacnejšie, ďalej od centra, ale Perth je veľmi rozľahlý a potom treba počítať s dochádzaním.
Ja osobne preferujem bývanie bližšie k centru a som si vedomá toho, že mám nastavený vyšší životný štandard. Preto neviem povedať presnú sumu, koľko potrebujete, pretože každý to má inak. Rovnako sa veľmi ťažko odpovedá na otázku, koľko sa dá v Perthe zarobiť. Niekto môže zarobiť okolo tisíc dolárov týždenne, iný niekoľkonásobne viac.
Pokračovanie článku na druhej strane
