Koľko ťa stojí bežný život v Perthe? Zaujímalo by ma najmä bývanie, potraviny, doprava či služby. Čo je v Austrálii výrazne drahšie než na Slovensku a čo ťa naopak cenou prekvapilo?
Toto je práve jedna z vecí, pri ktorých možno ľudí prekvapím. Keď odhliadnem od bývania, nemám pocit, že by bol môj každodenný život v Perthe dramaticky drahší ako v Bratislave. Pri niektorých veciach mám dokonca opačný pocit. My sme dvaja, deti zatiaľ nemáme, takže môžem hovoriť iba za našu domácnosť a náš životný štýl. Veľmi rada varím a záleží mi na tom, aké suroviny používam. Rada chodím aj na fresh markety a do obchodov s prémiovejšími potravinami. Napriek tomu nemám pri bežnom nákupe pocit, že by boli potraviny v Perthe násobne drahšie ako na Slovensku.
Najväčšou položkou je jednoznačne bývanie. My si momentálne prenajímame dom, za ktorý platíme približne 1 500 austrálskych dolárov týždenne, teda okolo 6 000 dolárov mesačne (v prepočte okolo 3 700 eur). Austrálsky prenájom navyše funguje inak, než na čo sú ľudia zvyknutí zo Slovenska. Veľa domov a bytov sa prenajíma nezariadených. Môžete tam mať zabudovanú kuchyňu, rúru či sporák, ale práčku, sušičku, televízor, posteľ, sedačku a prakticky celý nábytok si často zabezpečujete sami. Keď sa teda človek prvýkrát sťahuje, vstupné náklady nie sú iba depozit a prvé nájomné – zariaďujete si vlastne celú domácnosť.
Čo ma, naopak, prekvapilo, sú reštaurácie. Za normálnu večeru pre dvoch vieme zaplatiť v prepočte približne 50 až 60 eur. Samozrejme, ak ideme do high-end reštaurácie, účet môže byť 200 či 300 eur a pokojne aj viac. To však nie je bežná večera. Keď sa potom vrátim do Bratislavy a sedím niekde v Starom Meste alebo na Hviezdoslavovom námestí, niekedy si ceny automaticky prepočítavam a hovorím si – veď toto už stojí skoro rovnako ako v Perthe a niekedy mám pocit, že aj viac. Drahší je v Austrálii určite alkohol, čo súvisí aj s vysokým zdanením. Najmä pri pive si návštevy z Európy často všimnú rozdiel veľmi rýchlo.
Doprava je naopak veľmi dobre zvládnuteľná. Perth má vlaky, autobusy aj trajekty a v centre fungujú aj bezplatné CAT autobusy. Verejnou dopravou sa teda dá cestovať relatívne lacno. My však väčšinou používame auto a ja som si v Austrálii robila aj vodičský preukaz. Prekvapili ma aj ceny pohonných hmôt – často som mala pocit, že tankujeme lacnejšie než v Európe. A to je v Austrálii pomerne podstatné, pretože vzdialenosti sú obrovské a auto je pre veľa ľudí súčasťou každodenného života.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneKde už rozdiel cítim viac, sú niektoré služby, pretože ľudská práca je v Austrálii drahá. Napríklad za kvalitný kadernícky servis môžete pokojne zaplatiť niekoľko stoviek austrálskych dolárov. Ja som za jednu návštevu zaplatila v prepočte približne 400 eur a výsledok mi, žiaľ, nevyhovoval, takže vlasy si odvtedy radšej nechávam robiť počas pobytu v Európe.
Tvoj profil ukazuje život medzi Perthom a Európou. Ako často sa vraciaš do Európy, domov na Slovensko, a aké je to fungovať takto medzi dvomi svetmi?
My vlastne nežijeme klasickým spôsobom, že by sme boli celý rok v Austrálii a raz za rok prišli na dva týždne na Slovensko. Keďže máme podnikateľské aktivity aj v Európe, potrebujeme tu pravidelne tráviť čas. Posledné približne štyri roky to máme nastavené tak, že si užívame v podstate dve letá za rok. Keď je leto v Austrálii, sme veľkú časť času tam, a na európske leto sa zase presunieme sem. Tento rok som napríklad v Európe od júna a zostaneme tu ešte približne ďalšie dva mesiace, potom sa vrátime do Austrálie. Nie je to však striktné pravidlo. Prídeme jednoducho vtedy, keď potrebujeme alebo chceme. Už dvakrát sme sa vrátili aj na Vianoce a naposledy som bola na Slovensku od novembra do januára.
Po austrálskom lete je vlastne celkom príjemné na chvíľu vytiahnuť zimnú bundu, vidieť sneh a užiť si klasické Vianoce s rodinou. Keď ľuďom opisujem, ako žijeme, často sa ma pýtajú, či mi neprekáža stále sa baliť a presúvať. Úprimne, mne tento spôsob života vyhovuje. Ani keď sme v Austrálii, nevydržíme byť stále na jednom mieste – cestujeme do Sydney, Melbourne a ďalších častí krajiny. Samozrejme, Instagram ukazuje letisko, kufor a ďalšiu destináciu, ale neukazuje všetko okolo toho. (smiech) Fyzicky to vie byť únavné.
Čo ti chýba zo Slovenska najviac okrem rodiny?
Náročnejšia stránka takéhoto života sú však podľa mňa vzťahy. Keď ste preč niekoľko mesiacov, je prirodzené, že sa niektoré priateľstvá zmenia. Od môjho odchodu zo Slovenska sa môj okruh ľudí zmenšil. Niektoré vzťahy postupne vyšumeli a dnes to už nevnímam negatívne. Ľudia sa vyvíjajú, životy sa uberajú rôznymi smermi a nie každý musí zostať jeho súčasťou navždy. A toto je zároveň jedna z vecí, ktoré mi v Perthe možno chýbajú najviac. Mám tam kamarátky a známych z práce, posilňovne či spoločenského života, ale vytvoriť si v dospelosti naozaj hlboké priateľstvo nie je také jednoduché. Pri mojom životnom štýle je to ešte náročnejšie.
Čo mi teda zo Slovenska chýba najviac okrem rodiny? Nie je to slovenské jedlo – priznám sa, že tradičná slovenská kuchyňa nie je úplne moja a oveľa bližšie mám k stredomorskej či japonskej kuchyni. (smiech) Chýbajú mi skôr ľudia, spoločné spomienky a ten pocit známosti, ktorý máte iba na mieste, kde ste vyrastali. Človek pozná ulice, humor, mentalitu, jazyk a množstvo drobností, nad ktorými doma ani nerozmýšľa. Chýba mi aj slovenská príroda. Austrália má absolútne nádhernú prírodu, oceán a pláže, takže by som nepovedala, že je jedna krajina krajšia než druhá. Sú jednoducho úplne odlišné. Na Slovensku mám rada hory, lesy, štyri ročné obdobia a tú kompaktnosť – že za relatívne krátky čas môžete byť niekde úplne inde.
Čo ťa na živote v Austrálii najviac prekvapilo?
Keď poviem, že žijem v Austrálii, veľmi veľa ľudí sa ma okamžite opýta na hady, obrovské pavúky a všetky tie príšery, ktoré poznáme z internetu. (smiech) Ja vždy odpoviem: žijem v Perthe, nie uprostred austrálskej divočiny. Perth funguje ako úplne normálne moderné veľkomesto. V mojom každodennom živote naozaj nestretávam hady ani obrovské pavúky. Za divokou prírodou musíte ísť ďalej mimo mesta. Čo však môžete vidieť pomerne bežne, sú kengury. Ale ani tie vám neskáču po centre Perthu. (smiech) Skôr ich stretnete na okrajoch mesta, pri golfových ihriskách alebo v zelenších oblastiach.
Oveľa viac než zvieratá ma nakoniec prekvapili ľudia a celková atmosféra spoločnosti. Austrálčania sú podľa mňa veľmi milí ľudia. Ľahko sa s vami dajú do reči, pochvália vás, zavtipkujú, sú bezprostrednejší. Keď to porovnám so Slovenskom, my vieme byť k neznámym ľuďom zo začiatku trochu rezervovanejší. Na začiatku som sa však musela naučiť jednu dôležitú austrálsku vec. Keď vám niekto povie: „Rád som sa ťa stretol, dajme niekedy kávu!“, ešte si nemusíte hneď otvárať kalendár. (smiech) Ja som to zo začiatku brala doslova – super, tak kedy ideme na tú kávu? A potom som pochopila, že je to často jednoducho veľmi priateľský spôsob rozlúčky. Nemusí za tým byť konkrétny plán.
Tiež ma prekvapilo, ako sú ľudia v pracovnom prostredí pokojnejší. Predtým som bola zvyknutá na britské, švajčiarske či nemecké pracovné prostredie, kde muselo byť všetko okamžite hotové, pokojne sa pracovalo do noci a často bol okolo všetkého obrovský stres. V Austrálii som mala pocit, že ľudia dokážu pracovať a byť produktívni bez toho, aby permanentne vytvárali pocit krízy. Mňa osobne Austrália v tomto veľmi zmenila a naučila trochu spomaliť.
Zažila si v Austrálii nejaký moment, ktorý bol absurdný, vtipný alebo naopak nepríjemný?
Austrálčania majú obrovskú schopnosť povedať vám úplnú hlúposť s absolútne vážnou tvárou a nechať vás rozmýšľať, či si z vás robia srandu. (smiech) Môj manžel a jeho kamaráti sú v tomto experti. Ja som bola zo začiatku oveľa serióznejšia a niekedy som sa snažila normálne reagovať na niečo, čo bol očividne vtip – len mne to nikto nepovedal. Postupne som sa naučila, že v Austrálii netreba brať každú vetu úplne doslova.
Plánuješ v Austrálii zostať dlhodobo, alebo si vieš predstaviť návrat na Slovensko či život niekde v Európe? A čo by muselo rozhodnúť o tom, kde napokon zakotvíš?
Úprimne, dnes vôbec nemám potrebu povedať, že Austrália bude miesto, kde zostanem navždy. Myslím si, že môj život ma práve naučil nerobiť si takéto pevné plány. Veď aj do Austrálie som pôvodne išla na tri týždne a nakoniec sa z nej stal môj druhý domov.
Určite si však viem predstaviť život v Európe. Slovensko zostáva mojím domovom, veľmi rada sa sem vraciam a máme tu rodinu aj svoje aktivity. Zároveň sme si veľmi obľúbili Balkán, blízko mám ku Grécku a celkovo mi európsky spôsob života v mnohých veciach vyhovuje. Domov je však pre mňa tam, kde je môj manžel, rodina, ľudia, ktorých milujem a život, v ktorom sa cítim dobre.
