Pokiaľ na tomto svete žiješ viac ako tri minúty, už si asi zistil, že veci nie sú len čiernobiele. To platí aj o živote v zahraničí, pre mňa teda o živote v Južnej Kórei. Už vyše roka zakorenená v hlavnom meste tejto ázijskej krajiny musím podotknúť, že život v Soule skutočne ponúka mnoho výhod, ktoré neváham využívať.

Niektoré z nich sa však pri „nesprávnej manipulácii“ ľahko menia na nevýhody. Od obchodov s oblečením, ktoré sú otvorené do tretej rána, až po všadeprítomnú klimatizáciu, toto sú veci na živote v Soule, ktoré sú na prvý pohľad super. Čím dlhšie sa však človek pozerá, tým väčšmi zisťuje, že predsa je na nich niečo podstatne menej super. Čítaj ďalej a zistíš, čo presne tým myslím.

1. Mesto nespí, nikto nespí

Soul je mesto, ktoré nikdy nespí. Odhliadnuc od reštaurácií, kaviarní a nonstopiek, ktoré sú otvorené 24 hodín denne, dlho do noci je tu – najmä teda v centre mesta – otvorené prakticky všetko. To je veľkou výhodou nielen pre pracujúcich Kórejčanov, ktorí v rámci neplateného nadčasu ťahajú aj do tretej ráno, ale aj pre mňa, keďže pracujem „na slovenský čas“.

Nebudeme si klamať, na Slovensku po deviatej večer skapal pes. Keď ťa začne nudiť priestor medzi štyrmi stenami vlastného bytu, môžeš si ísť zapáliť pred dom na lavičku alebo vyhľadať krčmu. Tam tvoje možnosti kultúrno-spoločenského vyžitia za tmy končia. V Soule nie. Keď o desiatej večer dopracujem, stále môžem vybehnúť do drogérie, na nákup oblečenia, prípadne sa so zmrzlinou poprechádzať po neónmi pretkaných uličkách.

Je to bezpečné. Nielen preto, že ťa na každom kroku snímajú bezpečnostné kamery, ale najmä preto, že tam je aj v neskorých hodinách stále veľa ľudí. Toto všetko je v mnohých ohľadoch veľmi praktické… až na to, že keď nespí Soul, nespíš ani ty. Každú uličku lemuje minimálne dvadsať podnikov, v každom z nich nahlas vyhráva iná hudba. Keď bývaš rovno nad nimi, počuješ ich všetky. Ja rada zaspávam s „podmazom“, ale niekoho s ADHD, koho ruší aj tlkot vlastného srdca, by tu pravdepodobne porazilo.