Mladí ľudia sú mladí ľudia a randia bez ohľadu na to, kde sa práve nachádzajú. Tí s túlavými topánkami to však majú o čosi náročnejšie. Iný kraj, iný mrav, iná kultúra a k tomu prislúchajúce iné zásady, čo sa (nielen) mužsko-ženských vzťahov týka. Táto skutočnosť sa mi zhmotnila na mojich potulkách Južnou Kóreou.

Južná Kórea je konzervatívna krajina, v ktorej podľa štatistík ľudia prichádzajú o poctivosť vo veku 22 rokov. Tradiční Kórejčania majú životy svojich detí nalinajkované do poslednej bodky a vzťah či nebodaj svadba s niekým zo zahraničia do ich vízie určite nespadá. Je teda možné nadväzovať multi-kulti vzťahy aj v krajine, ktorá na to vytvára značne nehostinné podmienky?

Je o cudzincov záujem?

Áno… a nie. Záleží od uhla pohľadu, lebo veci nikdy nie sú úplne čiernobiele. Cudzinci – najmä tí, ktorých farbu pokožky možno prirovnať k baleniu hladkej múky – spôsobujú v Ázii ako takej značný ošiaľ. Miestni nás považujú za exotiku, niečo nové a celkovo by sa dala situácia zhrnúť výrokom jedného z mojich kórejských kamarátov: „Len si predstav, že si celý život obklopená suchou ryžou a zrazu sa okolo teba mihne sashimi.“

Byť sashimi je fajn, ale len za predpokladu, že sú „degustátori“ priaznivcami experimentálnej kuchyne. A to nie je pravidlom. Mladí Kórejčania sú stále do veľkej miery konzervatívni, a hoci o cudzincoch a milostných eskapádach s nimi vo veľkom fantazírujú, tieto fantázie nezvyknú prekračovať medze nezáväzného úletu. Do vzťahu s nimi sa práve dvakrát nehrnú.