Južná Kórea je úžasná krajina, ktorá nepochybne nadchne každého, kto sa ju rozhodne navštíviť. Od kaviarní cez turistické chodníky až po kluby, kde to od večera do rána pulzuje energiou – na dovolenku v Kórei určite tak ľahko nezabudneš. Život tu je však o niečom celkom inom a sú veci, ktoré si začneš uvedomovať až po uplynutí niekoľkých mesiacov.

O chvíľu to bude dokopy rok, čo som strávila v Soule. Aj keď svoj odchod zo Slovenska neľutujem ani náhodou, čím ďalej, tým viac si začínam všímať negatíva, ktoré som predtým úspešne prehliadala. Nuž, fáza zamilovanosti pominula, ružové okuliare mi praskli „šrégom“. Láska ku Kórei ma rozhodne neopustila, ale už som schopná priznať, že dokonalá krajina jednoducho neexistuje. Aj Južná Kórea má svoje chybičky krásy a o niekoľkých z nich sa dočítaš v nasledujúcich riadkoch.

Diskriminácia a „nikdy nebudeš domáci“

Žiadna krajina na teba nečaká s otvorenou náručou, napriek tomu existuje mnoho takých, v ktorých sa dá pomerne bezbolestne adaptovať a udomácniť. Naučíš sa jazyk, nájdeš si prácu, možno sa vydáš alebo oženíš a za pár rokov už nikto neregistruje, že si sa vlastne narodil inde. Kórea k týmto krajinám ale rozhodne nepatrí.

Ako týždňový turista si to neuvedomíš – Kórejčania totiž nevraživosť veľmi dobre maskujú svojou fascináciou. Na prvý pohľad nás milujú. Otáčajú sa za nami na ulici, chcú sa s nami kamarátiť, možno dokonca randiť (no v ideálnom prípade sa s nami len vyspať a na vlastné oči vidieť, že sa tam dole fakt zvykneme holiť).

Až časom sa ukáže, že je táto náklonnosť zištná. Len veľmi málo Kórejčanov sa baví s „cezpoľnými“, pretože im fakt sadli ako ľudia. Väčšina v nás vidí bezplatné lekcie angličtiny, možnosť vychváliť sa pred kórejskými kamarátmi, že poznajú niekoho, kto nie je odtiaľ, či „exotický“ posteľný zážitok s prísľubom orálneho uspokojenia, ktorého sa od žien z týchto končín určite nedočkajú.