Slovenka v Kórei: Za jazykový pobyt som zaplatila tisíce, boli to vyhodené peniaze

Jazykový pobyt na papieri vyzerá ako super vec. Dostaneš sa za hranice, zlepšíš si jazyk, zažiješ niečo nové a domov sa vrátiš ako úplne iný človek. Čo by sa mohlo pokaziť? Nuž, ako sa zdá, niekedy úplne všetko. Pobyty tohto druhu rozhodne nie sú lacné, a hoci ti nasľubujú hory-doly, ani štvorciferná suma nezaručuje, že to naozaj splnia.

Naša redaktorka sa o tom presvedčila na vlastnej koži. V rámci ďalšieho dielu rubriky Slovenka v Kórei ti prezradí, koľko zaplatila za mesačný študijný pobyt v Južnej Kórei a aj to, prečo z neho vo výsledku ostala sklamaná. Prečo spávala po hoteloch, hoci mala ubytovanie v cene? To všetko a ešte mnoho viac sa dočítaš v nasledujúcich riadkoch.

Black Friday ako na zavolanie

Veľmi som chcela ísť do Kórey. Prakticky som odrátavala sekundy do otvorenia hraníc a odvolania povinnej 10-dňovej karantény, no pravdou bolo, že som nemala tušenie, ako to celé zrealizovať. Doposiaľ som pobehala len zopár krajín v Európe, no toto bola predsa trochu iná káva. Nestačilo hodiť do ruksaku dva páry ponožiek, vyčíhať akciovú letenku a povedať si, že bude, ako bude.

Zhruba v tom čase mi ako blesk z jasného neba pristála v mailovej schránke reklama na Black Friday akcie určitej agentúry, ktorá sprostredkováva jazykové pobyty hádam po celom svete. Mala som pocit, že to je znamenie. Prelustrovala som ich web, zistila, že majú v ponuke Soul, a od nadšenia takmer skolabovala… len aby mi docvaklo, že najprv budem musieť predať obličku a potom pravdepodobne aj tú druhú.

Napriek tomu som ich kontaktovala. Povedala som si, že za vytvorenie cenovej ponuky nič nedám – prinajlepšom zistím, že to utiahnem, a prinajhoršom… to budem riešiť potom. Pani na druhom konci linky telefonátom so mnou strávila polovicu svojej mladosti, no napokon sme dospeli k sume, ktorá bola pokryteľná aj iným spôsobom ako predajom orgánu na čiernom trhu.