6. Ponuka reštaurácií začína aj končí v Ázii
Tento názor môže byť subjektívny, no zdieľajú ho so mnou viacerí Slováci, na ktorých som v Nemecku narazila. Na jednej strane platí sto ľudí, sto chutí. Na tej druhej, že nemecká kuchyňa očarí asi len Nemca. Taká klobása, onaká klobása, karí klobása, rezeň a syrové špecle. Týždeň-dva fajn, človek si pochutí, vyskúša niečo nové a chce ísť ďalej. Lenže nemá kam.
Okrem nemeckých reštaurácií človek narazí na zopár talianskych… a potom ostáva už prakticky len kebab. Najmä v západnom Nemecku, hojne okupovanom migrantami z južnej Ázie, nájdete tri stánky s kebabom na každej ulici. Dopĺňajú ich falafely, pakistanské reštaurácie, indické, chute Bangladéšu, no na klasické kura s ryžou si môžeš nechať zájsť chuť.
7. V Bavorsku fotku na Instagram asi nepostneš
Keď sme s partnerom hľadali podnájom, každý inzerát mal uvedené, akou rýchlosťou internetu daný byt disponuje. Väčšinou nie viac ako 250 mb/s. V tom čase som si naivne myslela, že ide o základný balík započítaný v cene prenájmu. Ak chce niekto rýchlejší internet, musí si priplatiť. Až zahanbujúco neskoro sme zistili, že v skutočnosti toto číslo zodpovedá najvyššej možnej rýchlosti, akú v byte možno dosiahnuť.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneČo sa rýchlosti pripojenia týka, Nemecko v rámci Európskej únie líže samotný koniec rebríčka. Viac ako polovica domácností nemá prístup k optickému internetu, pričom aktívne ho využíva len niečo cez 30 %. Pre porovnanie, na Slovensku je to vyše 60 %. Lepšie na tom nie je ani dátové pripojenie. Počas dovolenky v Bavorsku sme raz šoférovali pomocou papierovej mapy, ktorú nám sprostredkovala veľmi milá pracovníčka náhodného obchodíku. Ani jeden z nás sa totiž nedokázal pripojiť.

8. Pri sťahovaní musíš riešiť ešte aj kuchyňu
Načrtli sme tému prenájmov, tak pri nej ešte chvíľu ostaneme. Klasické problémy ako premrštené ceny a neochotu prenajímateľov vybavovať sa s cudzincami môžeme dať bokom. Ja totiž za ten najväčší považujem stav, v akom sa byty prenajímajú. Nielenže sú nezariadené, často nemajú ani len kuchyňu. Podobný systém funguje aj v iných európskych krajinách, napríklad v Rakúsku či Holandsku, no možno ho označiť skôr za raritu než pravidlo.
Ako môže niekto prenajímať byt bez kuchyne, som nikdy nepochopila a asi ani nikdy nepochopím. Nájomné zmluvy sa štandardne podpisujú na dĺžku jedného roka, nájomník investuje tisíce do novej kuchyne… a po roku čo?! Šanca, že mu bude pasovať aj do iného bytu, je prakticky nulová, ostávajú teda len dve možnosti. Odpredať ju nadchádzajúcemu nájomníkovi (ktorý už ale kuchyňu mať môže) alebo ju hodiť na internet.





















