Keď sa povie India, tak sa nám hneď do hláv vnesie exotická štipľavá vôňa spojená s kolísajúcimi hygienickými podmienkami a životom preplnených ulíc. India ale skrýva omnoho viac, než sa na prvý pohľad zdá. Je to krajina nekonečných možností a stoviek rôznych kultúr. India sa skladá z dvadsiatich ôsmich štátov a najmenším z nich je Goa, o ktorom nám porozprávala Barbara.

Tá tam už niekoľko rokov žije so svojím partnerom. Prevádzkujú tam školu surfovania a okúsili meniace sa obdobia dažďov, pandémiu covid, ale hlavne sa stali súčasťou miestneho života v štáte Goa, ktorý je jedným z najviac multikultúrnych štátov v Indii.

Ako to teda je s tou hygienou a čo sa deje v Goe počas sezóny? Tento malý štát je pre mnohých umeleckou mekkou, kde sa stretávajú umelci rôznych národností. Ako to tam bolo počas covidu? Goa je taktiež rodiskom jedného z najznámejších žánrov elektronickej hudby. Ako to tam vyzerá počas obdobia dažďov? O tom a všeličom inom sa dočítaš v nasledujúcom rozhovore.

Ako si sa do Indie dostala?

Ja som sa tak nechala uniesť životom. Prvýkrát som tam išla, keď som mala 26 rokov. V tom čase som bývala v Londýne. Robila som tam za barom, stále sme pripravovali nejaké akcie a dookola to isté. Žúrovanie, mnoho ľudí a tak ďalej. Chcela som niečo iné.

Mohlo by ťa zaujímať:

Nenechaj si ujsť zľavu, aká tu ešte nebola. S naším PREMIUM sa počas leta nudiť nebudeš

• Slovensko
• Zábava

Nikdy som ale nechcela ísť do Indie. Nikdy ma to tam nejak nelákalo. V mojom živote sa ale potom objavila jedna kamarátka, ktorá pracovala v posilňovni. Išla som teda s ňou cvičiť a popri tom všetkom mi spomenula to, že akurát prišla z Indie. Že si tam spravila kurz jogy a že je to tam super.

Strašne ma to zaujalo, pritom ma joga nikdy nezaujímala, ani India. V detstve som bola balerínou, ale nikdy som nemala blízko k joge. Tak som zostala s tou babou v kontakte. Vyrazila som do Indie a stretla som sa tam so svojím manželom Jonathanom.

Spočiatku som sa hlavne sústredila na štúdium, no jedného dňa som išla na pláž do takého surf klubu, kde hrala super hudba. Tam som sa s ním zoznámila, vďaka hudbe. Toto bolo v roku 2016.

Potom som si teda dokončila ten kurz, vrátila som sa na Slovensko, ale len kvôli tomu, aby som to tu uzavrela. V roku 2017 som sa vrátila do Indie a všetko sa to začalo rozbiehať.

Ako ste sa dostali k tej škole surfovania?

Začnem asi takto. Bývame v Goe, čo je najmenší štát v Indii. Je zaujímavá tým, že je portugalskou kolóniou, alebo aspoň bola. Preto sa kultúrne úplne odlišuje od zvyšku Indie. Je tu dosť rozšírené kresťanstvo, dá sa tu jesť hovädzie, je to tu multikultúrne.

Je tu kopa pláží a môj manžel už v mladosti surfoval. Chodieval na brigády so strýkom do Anglicka, kde im napadlo, že by bolo fajn spraviť surf kemp. V Anglicku sa toto ale poriadne nedalo spraviť. Prišli teda sem do Indie a nejakí cudzinci manžela videli surfovať. Potom ho poprosili, nech ich to naučí, a tak sa to všetko začalo.

Surf Wala bol založený 11.11.2011 a od toho dátumu sa to všetko rozrastá. Máme školu surfovania, malý guesthouse a reštauráciu. Teraz som na materskej, ale aj popri tom pracujem ako manažérka, alebo skôr „prevádzkarka“.

Akí sú miestni a ako vnímajú cudzincov?

Zasa, je to Goa. Je to tu multikultúrne. To, že som ja zo Slovenska, nikoho nešokuje. Miestni poznajú Československo, ale ak sa bavíme o tom, akí sú osobne, tak sú aj, aj. Ak si na dovolenke, tak sú veľmi milí. Ak tam riešiš nejaký biznis, tak musíš byť obozretnejší. Dlhšie to trvá, dokým si človek vybuduje dôveru.

Miestnym treba pomáhať, treba byť milý a potom to ide. Treba si tu nájsť nejakú spojku, veci sa potom dajú oveľa ľahšie vybaviť. Môj manžel tu žije už 20 rokov a vždy potrebujeme nejakého miestneho, ktorý nám nejaké situácie vysvetlí.

Miestni veľakrát niečo naznačujú, ale ako cudzinec to nemáš šancu pochopiť. Potom sú z toho problémy. Goania žijú turistickým ruchom a myslím si, že zleniveli. Veľa ľudí z okolitých štátov Indie a Nepálu sem chodí za prácou.