Katarína Gažová Bachová je slovenská dramaturgička, ktorá má pod palcom okrem úspešnej Súdnej siene aj nový slovenský seriál Prokurátorka vysielaný na TV JOJ. Je dcérou historicky prvého porevolučného generálneho prokurátora samostatného Slovenska.
V rozhovore nám prezradila, čo ju k tejto práci viedlo a čo všetko musí v rámci nej vykonávať. Aké to je byť dcérou prokurátora, ktorý denne rieši prípady brutálnych vrážd?
Aké je to byť dcérou bývalého prokurátora? Mali ste možno kvôli tomu ako dieťa zvýšený záujem o krimi? Ako sa to prejavovalo?
Môj otec JUDr. Vojtech Bacho bol najskôr prokurátor a neskôr historicky prvý porevolučný generálny prokurátor samostatného Slovenska. Život s ním bol vo všetkých smeroch dobrodružný. Práve kvôli svojej profesii bol extrémne starostlivý, čo na jednej strane znamenalo veľa lásky a porozumenia a na druhej miske váh bola prílišná starostlivosť a pocit, že musí všetko vedieť. Nielen o mne ale aj o ľuďoch, s ktorými sa stretávam. Mnohokrát to bolo náročné (smiech), ale s odstupom času to hodnotím úsmevne.
U nás doma sa nekládli otázky typu: kde som bola, s kým som bola a prečo. Môj otec bol vždy o krok dopredu a verte, že by bolo veľmi ťažké vymyslieť si takú lož, ktorá by mi doma prešla. No zároveň bol veľmi demokratický rodič, so sestrou sme nežili v žiadnych zákazoch a príkazoch, akceptoval nás ako osobnosti a podporoval v našich rozhodnutiach (samozrejme, v tých správnych) a povzbudzoval v záujmoch.
Vedeli ste už v mladosti, že chcete byť dramaturgičkou? Na akých najzaujímavejších projektoch ste pracovali? Týkalo sa všetko krimi?
Od detstva som bola televíznym maniakom, pamätám si, ako som tajne so starou mamou pozerala detektívky od Agathy Christie. Postupne som sa prepracovala k Francúzskej spojke či Jarmuschovmu Mŕtvemu mužovi. Z tohto nejak prirodzene vyšla aj moja túžba písať vlastné príbehy. Už na ,,gympli“ som písala do študentského časopisu a snívala o vydaní knihy a tiež, že raz natočím svoj vlastný film s kriminálnou zápletkou s hlavnou ženskou postavou.
Čo všetko musí robiť dramaturg? Čo iné by ste chceli robiť, ak nie to?
Legenda slovenského filmu pán Tibor Vichta hovoril, že za úspechom filmu je režisér a za neúspechom dramaturg, inými slovami dramaturg je zodpovedný za projekt od A po Z. Ak je všetko nastavené ideálne, tak je už pri štarte projektu, t. z. od námetu a následne spolu so scenáristom a režisérom pracuje na storylinoch a scenári.
V týchto prípadoch sa jeho nápady, postrehy a návrhy plynule zapracovávajú do príbehu, rovnako má slovo pri písaní dialógov až po herecké obsadenie. V krimi terminológii by som povedala, že bývam aj na mieste činu a aj sa naň vraciam, aby som zahladila stopy (smiech), odstránila chyby a logické nezrovnalosti. Zjednodušene, dramaturg býva aj priamo na pľaci pri točení.
Ak by som nebola dramaturgičkou je veľmi pravdepodobné, že by som bola lekárkou, psychiatričkou. Po maturite som si podala prihlášku na VŠMU, ale rodičia boli presvedčení, že musím mať v rukách profesiu, ktorú môžem vykonávať na celom svete. Skončila som v tzv. nultom ročníku medicíny. Nakoľko rodičia aj starí rodičia boli prenasledovaní a “nepohodlní” režimom, mali pocit, že prostredníctvom tejto profesie sa budem môcť dostať za hranice.
Nakoniec som si však svojím temperamentom a bojovnosťou presadila dramaturgiu a opustila múry Ústavu srdcových a cievnych chorôb, kde som strávila vyše roka vzrušujúceho obdobia a mohla byť ako pozorovateľ pri náročných operáciách srdca.
Na moje prekvapenie som sa zamilovala do zelených operačiek a ich atmosféry.
Boli ste dramaturgičkou seriálu Prokurátorka, okrem iného bol seriál inšpirovaný práve vami. Z čoho pochádzala tá inšpirácia, prečo ste dostali tento nápad?
Prípady v seriáli Prokurátorka sú inšpirované skutočnými uzavretými kauzami môjho otca aj pána prokurátora JUDr. Šantu. K otcovým prípadom som sa dostala vďaka jeho poznámkam a materiálom, ktoré mal spravované vo svojom archíve, v tzv. ”vlastnej kronike”.
V seriáli vidíme naozaj brutálne prípady, keď vrahom sú rodičia či dokonca aj deti. Ako ste sa dostali k týmto prípadom? Sú inšpirované skutočnosťou, no odohrali sa reálne na Slovensku?
Prokurátor rieši trestné kauzy, prípady, ktoré sa, bohužiaľ, reálne páchajú ľuďmi a mnohokrát tými, ktorých dennodenne stretávame, ale vôbec si to neuvedomujeme. Stáva sa, že tie najhroznejšie zločiny sú len dôsledkom tragédií, ktoré páchateľ prežil ešte v detstve, v ranej mladosti, alebo je to dôsledok výchovy v rodine. Pozadie brutálnych zločinov a rad nezodpovedaných otázok ma osobne pri konkrétnych prípadoch fascinuje.
Aby ste ma nepochopili zle, od istého veku a si kladiem otázky, či existuje gén zla? Či je možné, aby bol zločin ako predpoklad zakódovaný už v DNA? A čo dedičný hriech? Potom, samozrejme, vyvstáva aj otázka: Je možné predchádzať vraždám, ublíženiu na zdraví, bitkám, znásilňovaniu atď…?
Aj v seriáli Prokurátorka sme sa spolu s celým tímom odborníkov snažili s týmto fenoménom pracovať a priblížiť ľuďom tenkú hranicu, aká je medzi posúdením viny a neviny. Je nesmierne ťažké vžiť sa do človeka, ktorý sa dopustil niečoho trestuhodného, ale niekedy som sa sama pristihla, že niektoré pohnútky sa snažím pochopiť ako pozorovateľ.
Ako viete naložiť s prípadmi z hľadiska psychiky? Niekoho môžu všetky tie hrôzy nejakým spôsobom poznamenať, viete to nejako ventilovať?
Pri tomto povolaní je nutné, aby ste vedeli oddeliť fikciu od reality a nenechať sa úplne pohltiť prácou. Je dobré mať ventil. Od detstva ma rodičia viedli k aktívnemu športu. Pravidelne cvičím, plávam, bicyklujem. 15 rokov som mala fantastického parťáka – psíka Brauniho. Na kanisterapiu nedám dopustiť. (smiech) Ešte aj dnes mi veľmi chýba to, ako sa mi motal pod nohami, najmä keď kosím trávu a strihám kríky.
Seriál je iný v tom, že sú tam okrem výkonov hercov prepracované aj rekvizity. Bolo to náročné na realizáciu? S čím ste mali možno najväčší problém? Pokojne môžete porozprávať aj o nejakých zážitkoch z prípravy.
Keď nad tým rozmýšľam, musím sa v duchu smiať, že to môj otec nemohol vymyslieť lepšie. Teraz som presvedčená, že sa o všetkom rozhodlo v deň, keď mi dovolil si čítať v jeho pracovni tzv. mŕtve kauzy s jeho poznámkami, šiframi a heslami.
Bola to asi od neho symbolická zelená, ktorou mi dal súhlas na ich spracovanie. To, čo sa na začiatku javilo ako náhoda, že som našla len to, čo si otec – prokurátor dôkladne odkladal a zapisoval, dnes vnímam ako jeho odkaz, ktorý pre mňa spracoval a upravil ako ten najprešpekulovanejší dramaturg. A ja mu nemôžem byť vďačnejšia, ďakujem. 🙂
Ďalšie dve časti seriálu Prokurátorka a reálne prípady brutálnych činov uvidíš už dnes o 20:40 na TV JOJ.
V prvej časti sa bude môcť divák nechať vtiahnuť do prípadu vraždy tehotnej nelegálnej imigrantky a v druhej niekto stoličkou ubije na smrť matku, ktorá neustále ponižuje a týra svoju dcéru. Podarí sa policajtom a prokurátorke nájsť vraha?
