Leto je ako stvorené na výlety, no na ich plánovanie či hľadanie nemusí mať každý chuť a čas. Fotografka Gabriela Mendel z Banskej Bystrice sa nám preto rozhodla uľahčiť hľadanie vhodných lokalít, a tak vytvorila zoznam siedmich slovenských miest, ktoré rozhodne stoja za návštevu. Každé miesto je, samozrejme, doplnené jej fotkami a dojmami, vďaka ktorým ho budeš chcieť čím skôr navštíviť aj ty.

Gabika sa venuje fotografovaniu takmer 10 rokov a za ten čas si stihla vybudovať silnú základňu zákazníčok, ktoré sa k nej vďaka jej talentu rady vracajú. Okrem portrétov sa venuje aj tehotenským foteniam či svadbám, spolupracovala tiež na projektoch, ako Miss Slovensko či Miss Horehronie. Jej tvorbu nájdeš na facebooku a instagrame.

Čo ju k tomu viedlo?

„Po fotografovaní je moja najväčšia láska práve cestovanie. Ja skrátka milujem objavovať nové miesta a do prírody chodím načerpať novú energiu. Kvôli momentálnej situácii som sa rozhodla, že tento rok budem cestovať iba po Slovensku, veď tu máme tak krásne. Tento článok som sa rozhodla napísať preto, lebo si myslím, že u nás majú ľudia zafixovaných pár miest, kam sa stále vracajú, no nepoznajú oveľa čarovnejšie, možno nie až tak turisticky známe a preplnené zákutia. Toto sú miesta, ktoré si zaslúžia vašu návštevu a, samozrejme, fotku,“ prezradila pre nás Gabika.

Nájdeš medzi nimi miesta spojené s jednoduchšou, ale aj náročnejšou túrou, či také, na ktoré sa dostaneš bez námahy priamo autom. Keďže ju sleduje tiež veľa mamičiek s deťmi, rozhodla sa vybrať lokality, ktoré nie sú také preplnené turistami a náročné na výstup. Toto je jej 7 obľúbených miest:

Záhorie (Vojenský obvod, okres Malacky)

Približne pred dvomi mesiacmi som sa vďaka foteniu prvýkrát ocitla na tak krásnom mieste, že som si prišla ako niekde v Kalifornii. Dlhánska krásna cesta, totálne vlnitá, ktorú po bokoch zdobia vysoké stromy, pravidelné uličky medzi nimi, proste to neviem ani opísať. Okrem nárečia a tejto krásnej cesty vyniká Záhorie aj nezvyčajným prírodným úkazom – pieskovými dunami. Z tohto miesta som bola naozaj okúzlená a určite sa tam ešte vrátim.

Dedečkova chata (NP Nízke Tatry, Mýto pod Ďumbierom)

Tato lokalita je nádherná a chata je dostupná z mnohých smerov a trás, ktoré bez problémov zvládnu aj deti. Na chatu sa dá dostať pešo, na bicykli, v zime na lyžiach, bežkách aj skialpových lyžiach. Ja odporúčam trasu z Vagnára (kopec medzi Mýtom pod Ďumbierom a Breznom) smerom na Pohanské k vysielaču až na chatu, trasa trvá cca 1 hod 20 min, no vychádzkovým krokom.

Aj trasa z Bystrej turistickým chodníkom od Bystrianskej jaskyne je krásna, tá trvá cca 50 min. Výhľady naozaj stoja za to a jedlo na chate vás prinúti vrátiť sa zas a zas. ?

Prosiecka a Kvačianska dolina (Liptov)

Tak na tejto trase zažijete azda všetko. Bola som tu toto leto prvýkrát, a nechápem, kde som bola doteraz! Vodopády, rebríky, mosty, náučné chodníky, dve vyhliadky, mlyn Oblazy, polia, architektúra, zvieratká, lesy. Nepreháňam, fakt to tak je. Trvalo to celé síce vyše 5 hodín, v nohách sme mali fajných 20 km, ale toľko zážitkov v jednej doline, ako v malej krajinke.

No aj v tomto prípade sem odporúčam zájsť mimo letných prázdnin. My sme boli počas prázdnin, síce v strede pracovného týždňa, no ľudí tu bolo dosť. Cez víkend to musí byť ako v tescu. Okruh sa začína aj končí v dedinke Kvačany. Od malých modrých potravín vás drevený smerovník vedie asfaltkou hore na koniec dediny.

Tomášovský výhľad (Slovenský raj)

Tomášovský výhľad je skalný výstupok terasovitého tvaru v Slovenskom raji. Ponúka krásny pohľad do doliny Bieleho potoka a na časť Prielomu Hornádu. Pri dobrej viditeľnosti uvidíte aj Vysoké Tatry. Toto miesto je bez preháňania totálne majestátne, tak zvláštne upokojujúce a krásne. Dostať sa na tento prekrásny výhľad trvá len hodinku z Čingova, a tak je vhodný aj pre detičky či starších ľudí. Hore máte chuť ostať aj na niekoľko hodín. Z tohto výhľadu sa skrátka ťažko odchádza…

Veľké Hincovo pleso (Vysoké Tatry)

Hincovo pleso je najväčšie a najhlbšie pleso na slovenskom území Vysokých Tatier. Považuje sa za stredne náročnú, poldennú túru. Moja obľúbená vysokohorská trasa resp. moje obľúbené miesto vo Vysokých Tatrách. Je dosť možné, že sa mi tak zapísala do srdca kvôli tomu, že práve tam vznikli naše svadobné fotografie a ten deň bol pre mňa ako druhá svadba.

No môžem vám zaručiť, že také nádherné výhľady a tatranské zákutia som nevidela azda ani pri ešte náročnejších túrach v Tatrách. Veď sa pozrite na naše svadobné foto. Dokonalosť. Značená turistická trasa začína od Štrbského Plesa, a preto odporúčam túto túru absolvovať v menej frekventované mesiace, keď sa nemusíte doslova tlačiť pomedzi cestičky s inými turistami. Asi najlepšie mesiace sú september – október a potom na jar. My sme boli v septembri a stretli sme dokopy možno 30 ľudí.

Zbojská (Horské sedlo)

Kto ma pozná, určite presne čakal, že Zbojská na tomto zozname nebude chýbať. Je to jednoznačne moja srdcovka, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Je to pre mňa rozprávkové miesto, kde som mala to šťastie byť na jeden deň nevestou, prežili sme tu skvelé sústredenie s najlepším teamom ľudí v rámci projektu Miss Horehronie a tiež som mala tú česť tu fotiť hneď niekoľko rozprávkových svadieb.

Zbojská sa nachádza v hlavnom hrebeni Slovenského rudohoria a je východiskovým bodom turistických chodníkov do Národného parku Muránska planina a Veporské vrchy. Keď sa spomenie Zbojská, každému hneď napadne salaš a všetko to domáce chutné jedlo, no ja si skôr predstavím celú tú magickú scenériu, kde na chvíľu akoby zastal čas.

Toto miesto proste dýcha folklórom a slovenskými tradíciami. Nič, len lúky, ovečky, drevené domčeky, velikánsky drevený Jánošík a výlet si spríjemníte ľahkou prechádzkou na vyhliadkovú vežu neďaleko salaša. Rozhodne odporúčam ochutnať muránske buchty, ktorých stánok už máme aj na námestí BB, ale tam skrátka chutia autenticky.

Zádielska tiesňava (NP Slovenský kras, obec Zádiel)

Ani neviem, či túto trasu nazvať prechádzkou, alebo menšou túrou. Prechádzka dnom Zádielskej tiesňavy nie je náročná a je vhodná aj pre detičky. A aj keď má celý okruh iba 7 km, je dosť členitý a terén je občas trochu náročnejší. Približne v polovici cesty sa môžete občerstviť v Zádielskej chate. Výstup na planinu vedie lesom. Po výstupe na planinu sa pokračuje lesíkmi aj lúkami. Na viacerých miestach sa ponúkajú krásne výhľady do doliny, nám to pripomínalo americké Yosemity.