Dnes už je téma intimity oveľa menšie tabu ako kedysi, samozrejme, každý to má inak. Mladšia generácia môže byť menej ostýchavá ako tá staršia, ale všade sa nájdu výnimky. Keď však ide o nejaké problémy, hlavne počas pohlavného styku, väčšine z nás je nepríjemné o tom hovoriť. Ženy často trápi aj bolesť pri pohlavnom styku, no niektoré sa o tom môžu hanbiť hovoriť alebo jednoducho tento problém ignorujú a odkladajú. Príčin je však mnoho. Jednou z nich je aj vaginizmus.
„Vaginizmus je definovaný ako nedobrovoľný kŕč svalov vo vagíne pri penetrácii. Ide len o jeden podtyp bolesti pri pohlavnom styku. Žena pociťuje strach a bolesť z vaginálnej penetrácie, a to sa prejavuje ako perzistentný kŕč muskulatúry vonkajšej tretiny vagíny,“ vysvetľuje gynekologička Denisa Marcišová, ktorá pôsobí vo Švédsku. V článku ďalej odpovedá na dôležité otázky spolu so psychologičkou Ivanou Čergeťovou, keďže často môže byť spúšťačom týchto problémov aj psychika.
Vaginizmus je stav, pri ktorom dochádza k mimovoľnému stiahnutiu svalov panvového dna, čo znemožňuje alebo robí bolestivým akýkoľvek pokus o vaginálnu penetráciu.
Psychické príčiny vaginizmu
Podľa psychologičky Ivany Čergeťovej zohráva psychika pri vaginizme kľúčovú úlohu. „Je ako režisér v divadle, ktorý rozhoduje, čo sa na javisku odohrá. Ak sa v podvedomí odohráva predstavenie strachu, telo sa podľa toho zariadi. Vaginizmus nie je vedomé rozhodnutie ženy, ale automatická reakcia tela, ktoré sa ‚bráni‘ situácii, ktorú vyhodnotilo ako ohrozujúcu,“ vysvetľuje.
Najčastejšími spúšťačmi z psychického hľadiska sú traumatické skúsenosti ako sexuálne násilie, bolestivé prvé skúsenosti, necitliví partneri alebo nepríjemné gynekologické vyšetrenia. Ďalej sú to negatívne postoje k sexualite, ktoré si žena nesie z detstva, rodiny, náboženstva či kultúry. „Ak vyrastala v prostredí, kde bol sex tabu, niečo špinavé alebo spojené s pocitom hanby, môže si tieto presvedčenia preniesť do dospelosti bez toho, aby si to uvedomovala,“ dopĺňa psychologička.
Dôležitým faktorom je aj úzkosť. „No a potom je tu klasická úzkosť – ženy, ktoré sa boja, že nebudú dosť ‚dobré‘, že sex bude bolieť alebo že neuspokoja partnera, si často nevedomky vytvoria v tele napätie, ktoré sa v kritickej chvíli zmení na svalový blok,“ uviedla Čergeťová.
Fyzické príčiny bolestivého pohlavného styku
Z pohľadu gynekológie je vaginizmus len jedným z typov bolestí pri pohlavnom styku, odborne nazývaných dyspareunia. Gynekologička Denisa Marcišová upozorňuje, že dyspareunia môže mať rôzne príčiny, ako sú znížené hladiny estrogénu (napríklad pri užívaní hormonálnej antikoncepcie, dojčení, menopauze, antiestrogénnej terapii počas liečby rakoviny prsníka), vrodené vývojové vady alebo ochorenia ako endometrióza či cysty. „Bolesť pri pohlavnom styku sa môže prejaviť aj po operáciách, napríklad po pôrode alebo rekonštrukčnej operácii,“ povedala Marcišová.
„Existuje aj niečo, čo sa volá apareunia, to je vlastne nemožnosť dosiahnuť vaginálnu inzerciu – niečo vložiť do pošvy. Dyspareunia môže byť povrchová alebo hlboká. Povrchová sa prejavuje pri vchode do pošvy a hlbokú cítia ženy napríklad v bruchu. Obidve majú úplne rôzne príčiny. Taktiež sa tento problém môže prejavovať ako primárny alebo sekundárny. Primárny znamená, že žena to pociťuje od prvého pohlavného styku, a sekundárny, že žena mala normálny pohlavný styk bez bolesti, ale niečo sa stalo a začala pociťovať bolesti,“ vysvetľuje komplexnosť problému gynekologička.
Niektoré ženy môžu pociťovať bolesť pri pohlavnom styku v dôsledku anatomických abnormalít, ako sú prepážky v pošve, ktoré môžu brániť v preniknutí. Ďalšími častými príčinami sú kožné ochorenia v oblasti genitálií, vrátane dermatóz či ekzémov. Chronické panvové bolesti sú taktiež častým faktorom, ktorý môže negatívne ovplyvniť intímny život ženy.
Vaginizmus sa diagnostikuje vylučovacou metódou. „Predtým ako diagnostikujeme pacientke vaginizmus, tak musíme vylúčiť všetko ostatné, čo som spomenula vyššie, čiže nejakú organickú príčinu, ktorá sa dá riešiť. Pamätám si na pacientku s diagnostikovaným vaginizmom, našla som jej priečne septum, ktoré jej spôsobovalo bolesť pri pohlavnom styku,“ uvádza gynekologička príklad.
Možnosti liečby
Liečba vaginizmu si vyžaduje multidisciplinárny prístup. Z psychologického hľadiska sa osvedčila kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), ktorá pomáha ženám identifikovať a zmeniť negatívne myšlienky spojené so sexom. Veľmi efektívna je aj postupná desenzitizácia – pomalé a kontrolované zoznamovanie sa s dotykmi v intímnej oblasti, práca s panvovým dnom a používanie dilatátorov. „Dôležité je, aby žena mala nad procesom plnú kontrolu a cítila sa pri ňom bezpečne,“ zdôrazňuje psychologička.
„Súčasťou liečby sú aj dychové techniky a mindfulness, ktoré pomáhajú telu uvoľniť sa. Predstavte si vaginizmus ako alarm v aute – ak je príliš citlivý, spustí sa aj pri jemnom dotyku. Cez dych a relaxáciu sa žena učí ‚preprogramovať‘ tento alarm tak, aby nereagoval prehnane na situácie, ktoré nie sú skutočným ohrozením,“ dopĺňa psychologička.
Gynekologička potvrdzuje, že riešenie vaginizmu je komplexné a multitímové. Vyžaduje si pozornosť gynekológa, ktorý v prvom rade vylúči najčastejšie možné organické príčiny. Dôležitá je aj prítomnosť fyzioterapeuta a psychológa. „Vyšetrenie sa často robí v narkóze, pretože žena, ktorá má vaginizmus, má také silné bolesti, že nie možné ju vyšetriť normálne. Ďalším členom tímu je fyzioterapeut, ktorý sa stará o to, aby žena robila cviky na uvoľnenie panvového dna. Súčasťou je aj dlhá liečba s dilatátormi, vyzerá to ako dildo (majú rôzne priemery) a žena postupne trénuje a stále si vkladá niečo do pošvy od najužšieho až po ten, ktorý zodpovedá normálnej veľkosti vagíny,“ uviedla možnosti liečby gynekologička.
Dodáva, že aj psychológ je dôležitou súčasťou tímu, pretože za vaginizmom môže často stáť aj psychický problém. „V istých prípadoch sa môže zvážiť aj vpichnutie botoxu do panvového dna, hlavne, keď vieme konkrétne diagnostikovať, ktoré svaly toto spôsobujú,“ dodáva gynekologička Marcišová.
Vaginizmus je častý problém
Obe odborníčky sa zhodujú, že vaginizmus je častejší, než sa zdá, ale mnohé ženy sa hanbia o ňom hovoriť. „Áno, vaginizmus je v praxi častejší, než by sa mohlo zdať, ale ženy o ňom hovoria len veľmi zriedka. Mnohé si myslia, že sú jediné, ktoré majú tento problém, alebo sa hanbia hľadať pomoc. Niektoré prichádzajú až po rokoch trápenia, keď už vaginizmus negatívne ovplyvňuje ich vzťah, sebavedomie a celkové prežívanie intimity,“ udáva psychologička príklady z praxe.
„Ženy, ktoré majú bolesti pri pohlavnom styku, by to mali riešiť, pretože často je za tým nejaká úplne banálna príčina, ktorá sa dá veľmi ľahko odstrániť. Ide o veľmi dôležitú súčasť života a môže sa za tým skrývať ešte aj niečo iné,“ dopĺňa ju a dodáva slovenská gynekologička pôsobiaca vo Švédsku.
Vaginizmus teda nie je konečná, ale prekonateľná prekážka. S odbornou pomocou môže žena získať nielen zdravší vzťah k sexualite, ale aj väčšie sebavedomie a lepšie vnímanie vlastného tela.
