Takmer každý v detstve sníval o tom, že bude hercom. Vcítiť sa do viacerých postáv, zahrať si vo filmoch či v divadle. Herečke Simonette Hladkej sa jej detský sen splnil. Jej cesta k herectvu začala už v detstve a objavila sa vo viacerých známych seriáloch, ako napríklad Oteckovia či Iveta.
Okrem toho sa jej darí aj v súkromnom živote. Nedávno sa vydala za muža svojho života a netradičná svadba sa odohrala v horách. V rozhovore nám prezradila nielen viac o svadbe, ale aj o tom, čo je pre ňu na herectve najťažšie a zároveň najkrajšie.
Ako začala tvoja cesta k herectvu a čo ťa motivovalo venovať sa tomu profesionálne?
Moja cesta k herectvu sa začala v detstve. Už vtedy som navštevovala ZUŠ v Ilave, reprezentovala som svoju školu na rôznych umeleckých súťažiach. Po ZŠ moje kroky viedli na konzervatórium v Nitre a odtiaľ na VŠMU v Bratislave.
Účinkovala si v populárnych seriáloch ako Oteckovia a Iveta. Ako tieto úlohy ovplyvnili tvoju kariéru?
Nemyslím si, že by rôzne projekty, v ktorých som účinkovala, ovplyvnili moju kariéru. V každom projekte začínam od nuly, teším sa z každej pracovnej ponuky. Na každej postave sa veľa naučím a posúva ma to vpred. Nehovoriac o tom, ako ma táto práca napĺňa. Je to skvelý pocit, ale niekedy aj náročný, prevteliť sa do rôznych postáv a zakaždým prežívať rôzne emócie.
S akými výzvami si sa stretla pri natáčaní týchto známych slovenských seriálov?
Veľká výzva bola pri natáčaní filmu Pivnica, kde si režisér vyžiadal, aby moja postava Lenky mala fixný strojček na zuby. Vydržalo mi to pár dní. Nastali veľké zdravotné komplikácie. Dostala som alergiu na kov, preto mi museli dať fixný strojček dolu. Strojček som mala len na fotkách a na celom natáčaní filmu som fungovala bez strojčeka.
Ktorá rola bola pre teba zatiaľ najnáročnejšia a prečo?
Najťažšia rola bola pre mňa zatiaľ postava Lenky z filmu Pivnica. Bola som ešte študentka 2. ročníka na VŠMU. Bolo to náročné po psychickej, ale aj fyzickej stránke. Najťažšie scény boli pre mňa scény znásilnenia a škrtenia.
Okrem slovenských projektov si pracovala aj na českých filmoch. Aké rozdiely vnímaš medzi českou a slovenskou filmovou produkciou?
Nevidím veľké rozdiely medzi českou a slovenskou filmovou produkciou. U nás na Slovensku máme veľmi veľa talentovaných mladých ľudí, a to vo viacerých umeleckých sférach. Ja tu vidím problém len v tom, že u nás nie je taký veľký filmový priemysel ako napríklad v Čechách. Mladí ľudia nemajú až takú veľkú šancu presadiť sa. Je nás veľmi veľa a rozumiem, že tvorcovia si žiadajú do svojich projektov aj mediálne známe tváre, aby prilákali divákov. A čo sa týka kultúry, Česi sú viac kultúrne založená krajina, vidno to na viacerých kultúrnych inštitúciách a na návštevnosti divákov.
Účinkovala si aj vo filmoch, napríklad vo filme Princezná na hrášku. Uprednostňuješ prácu v televízii alebo vo filme?
Film je pre mňa odjakživa srdcovka. Mám rada aj televíznu tvorbu, aj keď pri natáčaní seriálu nie je až tak veľa času na prípravu ako pri filme. Ale celkovo mám radšej filmové herectvo ako divadelné.
Ako zvládaš balansovať medzi osobným životom, najmä teraz ako novomanželka, a tvojimi profesijnými záväzkami?
Je to dosť náročné, pretože veľa pendlujem medzi Slovenskou a Českou republikou a ešte popri práci aj študujem v poslednom ročníku na doktorandskom štúdiu na Univerzite Palackého v Olomouci. Toho voľného času mi nezostáva až tak veľa. Snažím sa to vykompenzovať cestovaním či športovaním. Radi s manželom cestujeme a spoznávame a objavujeme nové krajiny, kultúru a ľudí. Radi trávime čas aj v prírode. Zbožňujeme dlhé prechádzky či túry. Čo sa týka športu, v obľube máme beh, cyklistiku a plávanie.
Aká je tvoja vysnívaná rola, ktorú si ešte nemala možnosť si zahrať?
V rozprávke som si už zahrala. Ale stále ma láka aj postava vyšetrovateľky vrážd. Zakaždým som bola len ja tou obeťou, rada by som si to vymenila do budúcna.
Na aké projekty sa najviac tešíš a čo môžu tvoji fanúšikovia očakávať v najbližších rokoch?
V najbližších dňoch ma môžu diváci vidieť v dobovom seriáli. Veľmi som sa potešila tejto ponuke. Je to nádherný projekt, ale viac už nebudem prezrádzať.
Ako vyzerá tvoj bežný deň? Venuješ sa aj niečomu inému ako herectvu?
Popri herectve ešte aj študujem. V minulosti som sa venovala aj modelingu. Modeling už beriem len tak rekreačne. Predsa, vek ma už nepustí a myslím, že v tom najlepšom je čas skončiť. Mám veľa krásnych zážitkov, spoznala som veľa zaujímavých ľudí, veľa nádherných projektov mám za sebou, s ktorými som prerazila v zahraničí. Keď sa spätne vrátim, na modeling mám len pozitívne spomienky. Okrem štúdia ako doktorandka aj učím.
Nedávno si sa vydala, čo upútalo pozornosť médií. Ako sa zmenil tvoj život po svadbe?
Absolútne v ničom sa nezmenil môj bežný život. Všetko funguje ako predtým. Odjakživa som bola rodinne založený typ človeka. Zmenilo sa len jedno… Tvoríme obaja rodinu, po ktorej sme vždy túžili.
Môžeš nám povedať viac o tvojom svadobnom dni v horách? Čo bolo na tejto svadbe výnimočné?
Naša svadba prebehla v horách, konkrétne na Vršatci (Stredné Považie, oblasť Bielych Karpát). Z týchto končín aj pochádzam. Keďže zbožňujeme hory, hneď sme mali obaja jasno. Nebola to jedna z tých tradičných veselíc s folklórnymi tradíciami.
Čepčenie sa na našej svadbe neuskutočnilo. Nebol ani typický starejší. Naša svadba sa niesla v modernom, elegantnom štýle. Také boli aj moje svadobné šaty. Šaty vyhotovila moja dlhoročná priateľka a módna návrhárka Monika Laceková. Už dlhé roky ma oblieka na rôzne spoločenské akcie či premiéry. Hneď som vedela, že Monikina tvorba bude tou pravou voľbou.
Závoj bol dlhý 6 metrov. Na látku sme si museli dlhšie počkať, bola z Talianska. Žiadna čipka, jednoduchá čistá línia. Mám rada jednoduchosť a eleganciu a tieto šaty splnili všetky moje očakávania. Auto, ktoré ma priviezlo k oltáru, bolo z roku 1914. Obrad sa konal v Pruskom, v kostole sv. Petra a Pavla. Pre mňa osobne najkrajší deň v mojom živote, aký som si len mohla vysnívať.
Ďakujeme za rozhovor a prajeme ti všetko dobré. 🙂
