Miluješ akčné filmy? Si v celý v kŕči, ako herci vyskakujú zo siedmeho poschodia budovy alebo sa uhýnajú autu, ktoré práve vrazilo do reštaurácie, kde pokojne jedli sushi? Slovenská kaskadérka a dablérka Mima Tomšíková niečo také zažíva na dennom poriadku.

Aké je to pracovať ako kaskadérka? Čo všetko to zahŕňa, dá sa z toho vyžiť a aké je to robiť dablérku osobnostiam ako Millie Bobby Brown či natáčať vedľa Marka Wahlberga? O tomto všetko nám porozprávala v rozhovore.

Ako ste sa dostali k práci kaskadérky a dablérky?

Predstavte si, že sa rozhodnete vykonávať povolanie, na ktoré nie je žiadna škola, žiadni tréneri, žiadny kasting. Je to niečo, čo sa naučíte len v kruhoch ľudí od filmu, avšak nikto vás k sebe nevezme, lebo nemáte skúsenosti – a ťažko dosiahnete nejaké skúsenosti, keď vás nikto k sebe nevezme. Takže sme sa dostali do začarovaného kruhu.

V 6-tich rokoch som robila gymnastiku, v 11-tich som sa začala učiť jazdiť na koni, v 16-tich som začala šermovať a pracovať v rytierskej skupine. Robili sme živé vystúpenia vo Francúzsku, Taliansku aj na Slovensku. V 19-tich som sa rozhodla, že chcem byť stuntwoman.

S priateľom, terajším manželom, sme sa zoznámili vo Francúzsku na vystúpení, on bol kaskadér a chcel ísť viac do sveta filmov. Keď sme mali 20 rokov, pracovali sme na našom prvom spoločnom filme Narnia: Princ Kaspian – manžel ako stuntrider, ja ako ošetrovateľka koní.

Projekt Vampire academy, Španielsko

Bola tam vtedy vychytená španielska skupina kaskadérov. Páčilo sa im, ako pracujeme s koňmi, ukázali sme ich šéfovi zopár videí, ktoré sme si sami točili, oslovilo ho to a zavolal nás na trénovanie do Španielska. Po filme sme si zbalili veci a odišli sa učiť remeslu do Madridu. Prácu sme mali pri Barcelone (kamarát nám dohodil prácu s koňmi), na víkendy sme chodili trénovať – len pre predstavu Madrid a Barcelona sú cca 500 km od seba (jedna cesta).

Čo všetko táto práca zahŕňa?

V prvom rade, v tejto práci nie je nič isté, jeden deň máte sľúbenú prácu a na druhý deň vás môžu zrušiť a vy ostanete „sedieť“ doma. Alebo jeden deň „sedíte“ doma a na druhý deň vás zavolajú na robotu a vy idete z 0 na 100 % výkon. Taká vec, že nič nerobím a váľam šunky, to neexistuje. Trénujem 6 dní v týždni.

Keďže máme aj dieťa a vyčerpáme veľa energie na každodenné rituály (rodičia pochopia), nemôžem si dovoliť zaspať na vavrínoch. Takže keď si na seba a svoj tréning nájdem čas až večer, napriek tomu, že sa mi vôbec nechce, tak proste musím ísť.