Žiarlivosť. Podľa prieskumov z minulého roka až 82 % Američanov pociťuje voči partnerovi vo vzťahu žiarlivosť, a dá sa len predpokladať, že na Slovensku čísla nie sú radikálne nižšie. Do istej miery predsa žiarli každý, a ako sa hovorí, kto nežiarli, ten ani neľúbi… však? Nuž, s otázkou, či je to skutočne pravda, sme sa obrátili priamo na odborníčku.

Doktorka Zuzana Lipová sa problematikou vzťahov zaoberá už roky, preto jej téma žiarlivosti rozhodne nie je cudzia. Čo je podľa nej najčastejším dôvodom na žiarlivosť a kedy táto emócia prerastá do aktívneho ničiteľa vzťahu? Presne na to nájdeš odpovede v nasledujúcich riadkoch.

Zuzana Lipová, M.D., MSc.

Je certifikovaná koučka a mama 11-ročnej dcérky. Vyštudovala všeobecné lekárstvo a psychotraumatológiu. Absolvovala 2-ročný terapeutický výcvik v rodinnej terapii a terapii vzťahových väzieb. Vedie vzdelávaciu online platformu Svet randenia a pre ženy, ktoré sa chcú lepšie zorientovať v mužskom myslení, napísala príručku Zisti, o čo mu ide.

Je podľa vás žiarlivosť častým problémom v moderných vzťahoch? Žiarlia ľudia v dobe moderných technológií, zoznamiek a pod. viac ako kedysi, alebo to podľa vás na to nemá vplyv?

Žiarlivosť je tu odnepamäti. Vidíme to zachytené v rôznych umeleckých dielach – od kníh cez maľby až po hudobné skladby. Je však pravda, že dnes je oveľa jednoduchšie odhaliť prípadnú neveru, s čím sú spojené aj častejšie prejavy žiarlivosti. Kým v minulosti sa museli ľudia spoliehať najmä na svoju intuíciu, dnes si vieme všimnúť časté správy od novej kolegyne či prelustrovať partnerove sociálne siete.

Čo je častejším dôvodom žiarlivosti – externé faktory (napr. správanie partnera) alebo interné (napr. naše nízke sebavedomie)?

Tu nastupuje téma vzťahových väzieb. V detstve vytvorená vzťahová väzba je predlohou toho, ako budeme v dospelosti vnímať blízke vzťahy. To, nakoľko môžeme veriť našej najbližšej osobe, sa učíme už v prvom roku života prostredníctvom interakcií s matkou či inou blízkou osobou.