Pomaly sa blíži ten čas roku, keď sa obklopíme magickou atmosférou Halloweenu, budeme sa trochu báť, no zároveň si zaspomíname na blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. Cintoríny sa rozžiaria v záplave sviečok a ponoríme sa do ticha. Niekto má rád toto obdobie, iný ho môže znášať ťažšie. S týmto obdobím sa spája hlavne téma smrti a našej pominuteľnosti.

Viac premýšľame nad skutočnosťou, že nikto z nás tu nebude večne. Myšlienky o vlastnej smrti, pominuteľnosti a o tom, čo bude po smrti, sú v poriadku, ak ich nenecháme ovládať náš život. Boja sa ľudia viac smrti alebo umierania? Môže byť premýšľanie o smrti aj pozitívnym faktorom v našom živote? A čo je najčastejšou príčinou strachu zo smrti? Na toto všetko odpovedala v našom rozhovore psychologička Barbora Kuchárová.

Aktuálne sa pred nami nachádza magické obdobie Halloweenu, ale pre nás Slovákov je dôležitejší Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých, ľudovo nazývaná Dušičky. Téma smrti bude všadeprítomná a deťom je skôr prirodzenejší Halloween ako naše sviatky. Ako im teda priblížiť túto tému? Ťahať ich so sebou na cintorín za zosnulými príbuznými, ktorých nikdy nestretli?

To je téma o našich koreňoch. Tou pamiatkou zosnulých si uctievame predkov, a to nás ubezpečuje, že odniekadiaľ pochádzame. Príde mi asi zdravšie mať deň, keď spomíname a sprostredkúvame deťom zážitky, napríklad, že starý otec mal dlhé fúzy a podobne. Máme im to celé približovať, aby boli dostatočne zakotvení. Veľmi to pomáha aj psychickej pohode, pretože my k dobrému fungovaniu potrebujeme vedieť, že odniekadiaľ prichádzame a niekam smerujeme.

Väčšina z nás už zažila v živote moment, keď si prvýkrát naplno uvedomila svoju pominuteľnosť. Do akej miery to, ako vnímame tento fakt, môže ovplyvniť náš život? Je v poriadku, ak nás v tom momente premôže panika a obrovský strach?