Naše deti sa budú mať lepšie
Kedysi to znelo ako prirodzený sľub budúcnosti. Dnes to čoraz viac pripomína vetu, ktorou sa utešujeme. Rodičia makajú, šetria, odriekajú si a dúfajú, že ďalšia generácia bude žiť pokojnejšie. Mladí však často vstupujú do sveta, kde bývanie stojí extrémne veľa, psychická pohoda je luxus a istota v práci znie ako retro pojem. Napriek tomu si túto vetu stále opakujeme, lebo bez nej by sa mnohým ťažšie vstávalo ráno.
Nepotrebujem pomoc
Toto klamstvo znie dospelo, tvrdo a samostatne. Preto ho máme radi. Slovák vydrží veľa. Bolesť chrbta. Vyhorenie. Rozbitý vzťah. Zlú robotu. Úzkosť. Dlh. Aj troch toxických ľudí naraz. Pomoc si pýta až vtedy, keď sa všetko rozsype. Dovtedy hrá hru na hrdinu, ktorý to zvláda. Veď predsa nebude niekoho otravovať.
My sme pohostinný národ
Sme. Ale len do chvíle, kým niekto cudzí parkuje pred naším domom, má iný názor, hlasnejšie deti alebo priveľa otázok. Radi o sebe hovoríme ako o srdečných ľuďoch. A často takí aj sme. Vieme pohostiť, pomôcť, ponúknuť jedlo, poslať hosťa domov s plnou taškou. Zároveň však vieme byť aj podozrievaví, uštipační a nepríjemne uzavretí voči tomu, čo nepoznáme. Pohostinnosť máme radi ako predstavu o sebe samých. Realita býva pestrejšia.
Nie sme národ klamstiev
Klamstvá, ktoré si hovoríme ako národ, nemajú vždy zlý úmysel. Mnohé vznikli ako obrana. Ako spôsob, ako si zjednodušiť život, upokojiť strach alebo zamaskovať sklamanie.
Nie sme len národ klamstiev. Sme aj národ humoru, improvizácie a schopnosti prežiť veci, ktoré by inde rozložili celé susedstvo. Lenže práve preto si občas potrebujeme priznať, že niektoré vety nám viac škodia, než pomáhajú.
