Niektorí už možno počuli tento výraz, pre iných je to úplne nový a neznámy pojem. Na Slovensku ešte toto povolanie nie je také rozšírené, no má veľkú hodnotu pre tých, ktorí sa lúčia so svojimi blízkymi a chystajú sa odísť na druhú stranu.
Sprievodkyne pre umierajúcich a pozostalých Kataríny Gerbrandy Vydrovej sme sa pýtali, ako sa dostala k tomuto povolaniu, čo je na jeho výkone to najťažšie a či mali na ňu umierajúci nezvyčajné požiadavky.
Kedy a kde ste sa prvýkrát stretli s výrazom sprievodkyňa pre umierajúcich? Aké boli vaše prvé myšlienky ohľadom tohto povolania?
Ja som sa s týmto termínom stretla zhruba pred štyrmi rokmi, keď som nastúpila ako dobrovoľníčka do hospicu v Bratislave. Tam som bola pod dohľadom kolegyne, ktorá bola na podobnej pozícii. Spočiatku som vôbec nevedela, do čoho idem, bola to taká moja praktická príprava na prácu s umieraním.
Už v tom čase som zvažovala, že založím bolo.sk – organizáciu, v ktorej pracujem. Vnímala som však, že si potrebujem najprv prejsť nejakým sebapoznaním v prostredí umierania a smrti, preto som sa vybrala cestou dobrovoľníckej práce. Potrebovala som si ohmatať, čo táto téma so mnou robí.
Naplnili sa vaše očakávania počas dobrovoľníckej práce? Čo vám to dalo?
Mne veľmi pomohla prítomnosť kolegyne, ktorá na tej pozícii už pracovala, a viac-menej som sa ňou nechala viesť. Prekvapilo ma aj, nakoľko je to veľmi praktická práca. S ľuďmi v hospici sme robili rôzne hry, kognitívne tréningy, oromotorické cvičenia či rôzne kreatívne aktivity na posilnenie jemnej motoriky. Záviselo to, samozrejme, od stavu pacienta.
Viac PREMIUM článkov na podobnú tému:
- Neriadime sa pravidlom „O mŕtvych len dobré“. O smrti treba hovoriť, pohreb si treba naplánovať, hovorí spoluzakladateľka projektu Funebra
- Slovenská fotografka Lucia Žofčíková: So Zuzanou Plačkovou spolupracujem už vyše 8 rokov. Viem mať zákazku za 250 eur, ale pokojne aj za 1500
- Slovenská trénerka psov: Psy sa nerodia ako vraždiace beštie. Je na nás, ako ich vychováme a k čomu ich vedieme (ROZHOVOR)
Ak bol len ležiaci, stačila aj obyčajná ľudská prítomnosť, aby tam pre toho človeka niekto bol. Mojou úlohou bolo načúvať mu, napĺňať jeho potreby, prípadne robiť mediátora medzi ním a zdravotníckym personálom, rodinou. Mnohým stačil aj spoločný čas pri knihe, počúvaní hudby či rekapitulovanie života. Potrebovali sa vyrozprávať, dostať zo seba určité veci a hovoriť o nich s človekom, ktorý nie je emocionálne zaangažovaný – to znamená niekto mimo rodinných väzieb.
V tomto článku sa po odomknutí dozvieš
- Čo je náplňou práce sprievodkyne pre umierajúcich
- Čo je najťažšie na tejto práci
- Kto si zvykne objednať jej službu
- V ktorej krajine zažila netradičnú poslednú rozlúčku
- Aké požiadavky môžu mať na ňu ľudia v hospici
- Či sprevádzala umieraním aj mladých ľudí
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám na EMEFKA, Startitup, Fontech
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom