Slovenská sprievodkyňa umierajúcich: Stáva sa, že sa aj smejeme a je prítomný humor

Niektorí už možno počuli tento výraz, pre iných je to úplne nový a neznámy pojem. Na Slovensku ešte toto povolanie nie je také rozšírené, no má veľkú hodnotu pre tých, ktorí sa lúčia so svojimi blízkymi a chystajú sa odísť na druhú stranu.

Sprievodkyne pre umierajúcich a pozostalých Kataríny Gerbrandy Vydrovej sme sa pýtali, ako sa dostala k tomuto povolaniu, čo je na jeho výkone to najťažšie a či mali na ňu umierajúci nezvyčajné požiadavky.

Kedy a kde ste sa prvýkrát stretli s výrazom sprievodkyňa pre umierajúcich? Aké boli vaše prvé myšlienky ohľadom tohto povolania?

Ja som sa s týmto termínom stretla zhruba pred štyrmi rokmi, keď som nastúpila ako dobrovoľníčka do hospicu v Bratislave. Tam som bola pod dohľadom kolegyne, ktorá bola na podobnej pozícii. Spočiatku som vôbec nevedela, do čoho idem, bola to taká moja praktická príprava na prácu s umieraním.

Už v tom čase som zvažovala, že založím bolo.sk – organizáciu, v ktorej pracujem. Vnímala som však, že si potrebujem najprv prejsť nejakým sebapoznaním v prostredí umierania a smrti, preto som sa vybrala cestou dobrovoľníckej práce. Potrebovala som si ohmatať, čo táto téma so mnou robí.

Naplnili sa vaše očakávania počas dobrovoľníckej práce? Čo vám to dalo?

Mne veľmi pomohla prítomnosť kolegyne, ktorá na tej pozícii už pracovala, a viac-menej som sa ňou nechala viesť. Prekvapilo ma aj, nakoľko je to veľmi praktická práca. S ľuďmi v hospici sme robili rôzne hry, kognitívne tréningy, oromotorické cvičenia či rôzne kreatívne aktivity na posilnenie jemnej motoriky. Záviselo to, samozrejme, od stavu pacienta.

Ak bol len ležiaci, stačila aj obyčajná ľudská prítomnosť, aby tam pre toho človeka niekto bol. Mojou úlohou bolo načúvať mu, napĺňať jeho potreby, prípadne robiť mediátora medzi ním a zdravotníckym personálom, rodinou. Mnohým stačil aj spoločný čas pri knihe, počúvaní hudby či rekapitulovanie života. Potrebovali sa vyrozprávať, dostať zo seba určité veci a hovoriť o nich s človekom, ktorý nie je emocionálne zaangažovaný – to znamená niekto mimo rodinných väzieb.