Slovenská tatérka Evelin Jurković, známa pod prezývkou Ewel, tetuje už približne desať rokov a svoje vlastné tetovacie štúdio si otvorila v Banskej Bystrici v roku 2014. Spolu s ňou sa tam nachádza aj kolegyňa Eva, ktorá sa venuje piercingu.
V rozhovore s Ewel sa dozvieš, čo by mal spĺňať dobrý tatér, čo by ti nikdy nevytetovala, ale tiež povedala viac o svojom projekte – tetovanie zadarmo pre ženy, ktoré prišli kvôli rakovine o prsník.
Ako si sa dostala k tetovaniu? Asi to nie je úplne povolanie, o ktorom snívajú malé deti, také tradičné. Aká bola tvoja cesta?
Myslím si, že zromantizovaná myšlienka toho, čím človek chce byť v dospelosti, je absurdná. Taktiež rozhodovať sa o svojom živote a práci vo veku, keď človeka (dievča) najviac zaujíma, či jej dorastú prsia do želanej veľkosti alebo jej zaplatí mama balayage vlasov, je absurdné.
Nehovoriac o tom, že veľa zamestnaní po doštudovaní školy nahradí umelá inteligencia alebo zaniknú. V každom prípade – nie, nevedela som čím chcem byť. Najviac ma však priťahovalo medicínske prostredie, v ktorom sa aj spätne vidím ako potencionálne schopný pracovník (samozrejme, ak by som medicínu vyštudovala).
Vo veku, v ktorom si človek volí svoju strednú školu, je väčšina ľudí (česť výnimkám) vedená emóciou alebo projekciou svojich rodičov. Ja som ten prvý prípad, preto som vyštudovala dve výtvarné školy, ktoré spätne nepovažujem za kľúčové v mojej kariére.
K tetovaniu som sa dostala zhodou náhod. Zistila som, že v ňom viem nájsť svoju cestu a vyšší zmysel. Meniť ľuďom pohlaď na seba a možnosť vyrovnať sa napríklad s traumou. Preto ako tatérka súčasne pracujem. Uvidíme, dokedy ma to dokáže napĺňať.
Kde nachádzaš inšpiráciu pre svoju prácu?
Nájsť inšpiráciu je pomerne veľmi jednoduché, ak počúvaš ľudí okolo seba a cestuješ. Mňa však inšpiruje aj súčasný dizajn keramiky alebo nábytku, rovnako aj high couture línia oblečenia.
V komforte človek nerastie
Máš za sebou aj „hosťovačky“ v zahraničí, keď tetuješ v inej krajine. Prečo sa niečo takéto robí vo vašej sfére a na ktorú krajinu máš najkrajšiu spomienku?
Je to ideálnym riešením pre ľudí, ktorí sa nechcú fixovať na jednu krajinu a sú viac-menej stále v pohybe. Pre mňa je to cesta na sebarozvoj, keďže v komforte človek nerastie. Je neopísateľne komfortné zabehnúť si pracovný stereotyp a nevychádzať z tej svojej bubliny. Čím viac sa v tom však človek zacyklí, tým menej bude adaptabilný pre svet okolo seba, ktorý sa neustále mení. Rovnako si myslím, že je to skratka k vyhoreniu.
Aké znaky mi prezradia, že ide o dobrého tatéra? Čo by mal spĺňať?
Nemám veľmi rada pomenovanie zlý a dobrý tatér. Všetci z nás majú rozdielne kritériá na osobnosť daného človeka. Taktiež rozdielne estetické cítenie. To, čo je pre mňa „no go“, môže byť pre niekoho veľmi príjemný zážitok, a naopak.
Za mňa je dobrý tatér podobný ako dobrý lekár. Má ľudský prístup a hlavne ťa počúva. Správa sa k tvojmu telu rešpektujúco, berie ohľad na tvoje súkromie, pokiaľ ide o nahotu. Pýta sa, ako sa cítiš, či pociťuješ bolesť, strach, potrebuješ pauzu. Proste človek, ku ktorému si sadneš do kresla a dôveruješ mu.
Čo, naopak, by mohla byť taká „red flag“, keď idem k niekomu na tetovanie?
To je otázka skôr na teba. (smiech) Pre niekoho je to spôsob komunikácie, prostredie, keď človek mešká do práce a podobne. Myslím si, že v súčasnej dobe „internetov“ si vieš pomerne dobre prelustrovať človeka, ku ktorému sa objednávaš.
Poznáš jeho rukopis, postup práce aj jeho život zo súkromnej stránky – humor, koníčky. Ja by som mala problém pracovať s niekým ako so zákazníkom, keby na mňa pôsobil nesympaticky alebo mal diametrálne odlišné svetonázory ako ja. Ale to je o mne. Ak niečo vnímaš ako „red flag“ a intuícia ti nešepkáva, že to nie je v poriadku, treba z tej situácie odísť.
Aké máš svoje osobné zásady v práci? Koho by si netetovala a čo by si nikdy nevytetovala?
Samozrejme, otrasné symboly, ako je hákový kríž alebo SS. Aj keď človek, ktorý by si niečo také chcel dať vytetovať, by si zaslúžil mať to na sebe. Nech všetci vidia, s akým k*****m majú dočinenia.
Absolútne neznášam netolerantných ľudí. Ľudí, ktorí sa berú príliš vážne a majú potrebu moralizovať. Vadí im, že je niekto gej alebo tučný, či je niekto bohatý alebo chudobný. Riešia, či je niekto rozvedený, zo zmiešanej rodiny alebo inej farby.
Pritom majú totálne nezvládnutý vlastný život a sú to lúzri, ktorí len stalkujú a ohovárajú cudzích ľudí. Keby ste ich vypustili do reálneho sveta, tak by skapali od hladu a nedostali by ani mikrovlnku na splátky. Mám to šťastie, že sa mi tento nižší živočíšny druh vyhýba, pretože si nedokážem predstaviť stráviť s niekým takýmto celý svoj deň a byť príjemná. 99,9 % ľudí, ktorých stretnem vo svojej práci, sú super a ostane nám kamarátsky vzťah.
Zadarmo tetuješ ženy, ktoré pre rakovinu prišli o prsník. Aké bývajú tieto stretnutia a aké sú potom odozvy od žien po tetovaní?
Aktuálne mám baby, ktoré čakajú, kým sa im zahojí jazva alebo implantát. Prekryť jazvu po masektómii chce čas, nedá sa to, žiaľ, hneď po zákroku. Prvé konzultácie máme za sebou a prvá kerka na cover ma čaká v decembri. Veľmi sa na tú emóciu teším.
Baby, ktoré sa mi prihlásili na tento projekt, sú brutálne silné a pozitívne. Mám rada stretnutia s ľuďmi, ktorí si prešli ťažkou cestou, pretože majú veľmi vyčistené otázky, čo je a čo nie je v živote dôležité. Tým pádom sú to veľmi čistí ľudia.
Ak sa dostaneš do bodu, že bojuješ o vlastný život v 30-ke a kladieš si otázku, či uvidíš svoje dieťa vyrásť alebo umrieš svojmu životnému partnerovi po 10 rokoch vzťahu, tak ťa prestáva trápiť i zaujímať susedovo nové auto.
Pretetuješ ženám aj iné jazvy, strie či nedokonalosti na tele. Už počas tetovania a následne hneď po ňom vidíš tu zmenu na žene? Že si obzrie tetovanie v zrkadle a cíti sa krajšie? Opíš nám tieto stretnutia.
Takto zjednodušene to, žiaľ, nefunguje, aj keď by som si to veľmi želala. Baby, ktoré riešia vlastnú neistotu, potrebujú hlavne človeka, pri ktorom sa môžu cítiť bezpečne.
Napriek tomu, že je rok 2023, sú stále tabuizované témy ako popôrodná depresia, poruchy príjmu potravy alebo sebapoškodzovanie. Ja som si prešla poruchami príjmu potravy a depresiou. Neskôr panickými záchvatmi skrz prepracovanosť a konečne o tom otvorene rozprávam, po ani neviem koľkých rokoch. Je to normálne a môže sa to stať každému.
Ak mám byť úprimná, napriek tomu, že sa považujem za otvoreného a silného človeka, nie je vôbec jednoduché hovoriť o svojom osobnom „zlyhaní“ verejne. Človek si položí otázku, či tým neraní svoju rodinu alebo kamarátov. Ak toto všetko o tebe vie človek, ktorý s tým aktuálne zápasí, a príde za tebou na tetovanie, tak sa ti otvorí. Vieš ju usmerniť a povedať jej, čo je a čo nie je realita, ako si má pomôcť. Že to, čo zažíva, zažívajú tisíce žien v danej sekunde. Takže nielen samotné tetovanie, ale aj pokec okolo toho baby posúva.
Si mladá, atraktívna žena – zvyknú muži niekedy na teba niečo skúšať počas tetovania? Ak teda máš vo svojej klientele aj mužov.
Ďakujem a pokračuj, to sa vždy dobre počúva. (smiech) Sranda bokom. Tým, že som veľmi otvorená na svojom Instagrame, tak ľudia vidia do môjho súkromia. Mám dlhoročného partnera, sme spolu 10 rokov, z toho takmer 4 roky sme manželia a sme spolu šťastní. Z môjho obsahu to pravdepodobne aj cítiť.
Samozrejme, je milé, ak ti niekto z mužskej klientely pochváli vzhľad, stáva sa mi to však skôr mimo práce. Keď idem von s kamoškou alebo postávam sama pri bare/sedím v kaviarni, tak áno, v takejto situácii sa môže objaviť nejaký mladý alebo aj starší, párenia chtivý kojot. (smiech)
Nedávajte si, prosím, meno partnera kurzívou na predlaktie
Zvykneš sa ešte aj dnes stretnúť s nejakými mýtmi a nepravdami o tatéroch a tetovaniach? Ak áno, o aké ide?
S mýtmi som sa stretávala skôr v úvode svojej kariéry, v období, keď boli tetovania menej rozšírené a nezdobili aj mediálne známe osobnosti. Aktuálne už viac ľudí tetovanie má, ako nemá, a ani starší ľudia sa neboja vytetovať si niečo malé a decentné. Napríklad meno alebo dátum vnúčaťa. Bežne sa stretávam s tým, že niekto kupuje darčekový poukaz na 50-tku svojej mamy.
Teraz trošku bizarnejšia otázka. Dostala si už za svoju kariéru niekedy požiadavku od muža tetovať prirodzenie?
Ach, áno, muži a ich penisy, haha. Netetovala som nikoho penis a ani po tom úprimne netúžim. Mám však pocit, že ani gentlemani, ktorí poslali 15 fotografií svojho vrabca, holuba alebo pelikána, po tom netúžili, tak naozaj. Len v nich prežil duch Azetu, keď v schránke nejednej tínedžerky pristál ďateľ na hodnotenie. (smiech)
Robíš aj párové tetovania? Aký máš na ne názor?
Robím a moje optimistické ja si povedalo, že existujú aj oveľa horšie spôsoby, ako si zničiť život. Napríklad začať hrať automaty alebo sa dať na životnú dráhu feťáka Dušana, haha. Za mňa sú párové tetovania taká ruská ruleta, môže to vypáliť super, ale existujú rozvody aj po 30 rokoch.
Človek by mal počítať s tým, že ak by sa aj absolútne zmenila jeho životná situácia, tak s tým tetovaním bude v poriadku (aj jeho budúci partner, preto si, prosím, nedávajte 20 cm „Vierka“ kurzívou na predlaktie) a bude to brať ako súčasť životného obdobia, keď veci boli fajn.
