Slovenská tatérka Evelin Jurković, známa pod prezývkou Ewel, tetuje už približne desať rokov a svoje vlastné tetovacie štúdio si otvorila v Banskej Bystrici v roku 2014. Spolu s ňou sa tam nachádza aj kolegyňa Eva, ktorá sa venuje piercingu.

V rozhovore s Ewel sa dozvieš, čo by mal spĺňať dobrý tatér, čo by ti nikdy nevytetovala, ale tiež povedala viac o svojom projekte – tetovanie zadarmo pre ženy, ktoré prišli kvôli rakovine o prsník.

Ako si sa dostala k tetovaniu? Asi to nie je úplne povolanie, o ktorom snívajú malé deti, také tradičné. Aká bola tvoja cesta?

Myslím si, že zromantizovaná myšlienka toho, čím človek chce byť v dospelosti, je absurdná. Taktiež rozhodovať sa o svojom živote a práci vo veku, keď človeka (dievča) najviac zaujíma, či jej dorastú prsia do želanej veľkosti alebo jej zaplatí mama balayage vlasov, je absurdné.

Nehovoriac o tom, že veľa zamestnaní po doštudovaní školy nahradí umelá inteligencia alebo zaniknú. V každom prípade – nie, nevedela som čím chcem byť. Najviac ma však priťahovalo medicínske prostredie, v ktorom sa aj spätne vidím ako potencionálne schopný pracovník (samozrejme, ak by som medicínu vyštudovala).

K tetovaniu som sa dostala zhodou náhod. Zistila som, že v ňom viem nájsť svoju cestu a vyšší zmysel. Meniť ľuďom pohlaď na seba a možnosť vyrovnať sa napríklad s traumou. Preto ako tatérka súčasne pracujem. Uvidíme, dokedy ma to dokáže napĺňať.

Kde nachádzaš inšpiráciu pre svoju prácu? 

Nájsť inšpiráciu je pomerne veľmi jednoduché, ak počúvaš ľudí okolo seba a cestuješ. Mňa však inšpiruje aj súčasný dizajn keramiky alebo nábytku, rovnako aj high couture línia oblečenia. 

V komforte človek nerastie

Máš za sebou aj „hosťovačky“ v zahraničí, keď tetuješ v inej krajine. Prečo sa niečo takéto robí vo vašej sfére a na ktorú krajinu máš najkrajšiu spomienku?