Liberty Blake Simon (36) je transrodová modelka, aktivistka a koordinátorka pre Ligu za duševné zdravie. Je aj podporou pre transrodových ľudí počas ich tranzície.

V rozhovore s ňou sa dozvieš, ako prebehla jej tranzícia, ako sa zmenil prístup ľudí k nej, keď sa stala ženou, a prečo robí modeling. Aj to, ako ju vnímajú jej modelingové kolegyne a ako sa dostala na post šéfredaktorky magazínu.

Keby sa ťa niekto opýtal, že kto je Liberty Blake Simon, čo by si odpovedala?

Ťažká otázka. Stále neviem, kto som, a nechcem mať na to vyhranený názor. Mnohokrát ľudia odpovedajú na túto otázku tak, že hovoria o svojom povolaní a úspechoch. Myslím si, že to je absolútne nepodstatné.

Podľa mňa som zvedavá, a takou by som chcela ostať do konca života. Nechcela by som tiež stratiť to dobro, ktoré verím, že vo mne je a zrkadlí sa mi v spoločnosti. Stále sa hľadám a chcem sa hľadať.

Keď sme už pri tvojej osobe, ako vlastne vzniklo tvoje meno Liberty Blake Simon?

Moje meno je darom holandskej ballroom komunity – House of Vineyard, ktorá mi bola v potrebnom čase rodinou a ona ma pomenovala Liberty. Blake v starej angličtine znamená black (čierny). Čo je pocta čiernym trans ženám, ako bola Marsha P. Johnson, ktoré sa v podstate zaslúžili o vznik dúhového pochodu a boja za ľudské práva ľudí, ktorí sú queer (pozn. red.: je to dáždnikový termín pre všetkých ľudí, ktorí nie sú heterosexuáli či cisrodoví).

Nebojím sa ísť si zabehať sama v noci

Všetko, čo robíš, zahŕňa spoločnosť ľudí. Extrovert si také chvíle užíva, no introvert potrebuje neskôr dobiť sociálne baterky. Ktorý typ ti je bližší?

Podľa mňa som absolútny introvert. Najviac som šťastná, keď sa sama prechádzam s hudbou v ušiach. Keď idem rýchlo bicyklom dole kopcom, to sú momenty, keď cítim ozaj samu seba. Bez toho by som nevedela fungovať. Zároveň mám však veľmi rada ľudí, a keď necítim tú blízkosť, spojenie, tak sa cítim osamelá.

Ako si teda dobíjaš svoje sociálne baterky?