Slovenská učiteľka o dnešných deťoch a školstve: Som herečkou, režisérkou, psychologičkou, mamou i ošetrovateľkou zároveň

Alenka pracuje ako učiteľka na Slovensku už šesť rokov. Pôsobí na Základnej škole v Nižnom Mirošove, kde učí prvý stupeň vlastivedu, hudobnú i výtvarnú výchovu a prírodovedu. Vyštudovala geografiu a dejepis, no láska k hudbe a tancu ju sprevádza celý život.

V rozhovore s mladou slovenskou učiteľkou sa dozvieš, akí sú žiaci dnes, aký vzťah má s rodičmi školákov, aké vzťahy prevládajú v učiteľskom kolektíve, kde sa stretajú rôzne generácie, ale aj to, aký má názor na platy učiteľov.

Čo ťa motivovalo stať sa učiteľkou a prečo si si vybrala geografiu a hudobnú? Ako dlho už vykonávaš toto povolanie?

Motiváciu stať sa učiteľkou som nemala odmalička. Vždy som inklinovala k hudbe a umeniu a snívala som si svoje detské sny, ako raz v budúcnosti budem herečkou alebo speváčkou, či tanečníčkou. Bola som živé dieťa, ktoré rado tancovalo a spievalo, a ostalo mi to dodnes. Vyrástla som, roky plynuli a po ukončení gymnázia si však bolo potrebné vybrať nejakú vysokú školu. Ja som si vybrala štúdium učiteľstva geografie a dejepisu, pretože ma tieto predmety veľmi bavili už na základnej škole.

Život to však zariadil inak a naskytla sa mi príležitosť byť učiteľkou na prvom stupni vo vedľajšej obci, kde bývam, no musela som absolvovať rozširujúce štúdium na Univerzite Komenského v Bratislave. Vyštudovala som to, a tak s humorom môžem povedať, že som multifunkčná učiteľka, pretože môžem učiť na druhom stupni geografiu a dejepis, ale taktiež som aj vyštudovaná učiteľka pre prvý stupeň.

Na našej Základnej škole v Nižnom Mirošove pracujem ako učiteľka pre prvý stupeň a učím deti vlastivedu (čo súvisí aj s mojou geografiou), prírodovedu, výtvarnú výchovu a hudobnú výchovu. Dá sa povedať, že učím to, čo milujem. Učím deti rozvíjať lásku k našej vlasti a k hudbe a veľmi ma to napĺňa. Toto povolanie vykonávam šiesty rok.