Slovenská astrobiologička Michaela Musilová (34) len pred niekoľkými dňami ukončila svoju expedíciu na Antarktíde. Ako sama povedala, bola súčasťou najväčšej ženskej výpravy na Antarktídu vôbec.
V rozhovore s ňou sa dozvieš, ako prebiehala cesta na Antarktídu, kde spali a čo jedli, a prečo museli pri každej návšteve pevniny vyčistiť a dezinfikovať svoje oblečenie a veci.
Na Instagrame ste napísali, že ste sa 17 rokov snažili dostať na Antarktídu. Prečo to trvalo tak dlho?
Áno, na Antarktídu som sa dostala až tento rok. Trvalo mi to tak dlho, pretože mi to, žiaľ, veľakrát v minulosti niekto prekazil. Začalo sa to ešte vtedy, keď som bola v prvom ročníku na univerzite. Bola som medzi finalistami v rámci jednej súťaže, keď som mohla ísť s britskou skupinou na Antarktídu.
Jeden z mojich profesorov mi nechcel dovoliť, aby som išla na expedíciu, pretože by som zmeškala pár hodín jeho kurzu. Snažila som sa rozprávať aj s dekanom a riešiť to nejakou náhradou tých hodín, aj tak mi to vtedy nevyšlo. Bola to veľká škoda, pretože to bola celobritská súťaž a mohla som ísť už vtedy na Antarktídu aj v rámci projektu spojeného s klimatickými zmenami.
Od tých čias to bol, bohužiaľ, podobný príbeh. Mnohokrát mi prebral miesto vlastný vedúci, alebo mi nedovolil ísť z nejakých dôvodov.
Toto bol môj dvanásty pokus, keď sa mi konečne podarilo ísť. V minulosti mi to prekazili najmä mužskí profesori a nakoniec som išla na Antarktídu so skupinou ženských líderiek vo vede a technike z celého sveta.
Aká bola vaša misia na Antarktíde? Čomu ste sa venovali?
Na Antarktídu som išla so spomínanou skupinou ženských vedkýň. Boli sme zatiaľ najväčšia skupina ženských vedkýň, ktorá išla na Antarktídu. Pochádzali sme približne z 30 rôznych národností, ja som bola jediná Slovenka.
Naším cieľom bolo pozerať sa aj na následky klimatických zmien na Antarktíde – ako rýchlo sa mení ekosystém, ako rýchlo sa roztápajú ľadovce. Venovali sme sa tiež tomu, čo môžeme robiť, aby sme znížili náš dopad na prírodu.
Viac PREMIUM článkov na podobnú tému:
- Slovák žije v Laponsku: V lete tu nikto nepracuje. Nikdy sa nepýtajte pôvodných obyvateľov, koľko majú sobov, urazia sa
- Slovenka pracuje v Európskej komisii: Tam, kde sa pohybujem ja, je Slovensko vnímané pozitívne
- Slovenka v Škótsku: Niekedy je ťažké priznať sa, odkiaľ pochádzam. Nie je pravda, že len bohatí môžu študovať v zahraničí
Podpora ženských vedkýň
Pripravili sme návrhy riešení, ktoré by mohli rôzne krajiny aplikovať do praxe. Niekoľko mojich kolegýň bolo vyslaných na klimatický summit COP28. Okrem toho sme sa tiež snažili vytvoriť rôzne platformy po celom svete, ktoré by podporovali ženy a dievčatá vo vede a technike, aby nemali napríklad také problémy, aké som mala ja.
V článku sa po odomknutí dozvieš
- Ako dlho trvala cesta na Antarktídu
- Či museli mať špeciálnu stravu
- Ktorý bežný úkon bol na Antarktíde náročný
- Ako prebiehalo plávanie s tučniakmi
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
